Ivan Štefunko — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem veľmi pekne, Michal, že predkladáš tento zákon. Veľmi dobre si ho vysvetlil, o čom je tá podstata a teda nebudem ťa dopĺňať. Skôr by som povedal kontext, v ktorom tento zákon vzniká. Sme v 21. storočí, napriek tomu, že to na slovenských cestách nevidíme, nevidíme to v slovenských nemocniciach, nevidíme to ani v štýle vládnutia, ale mali by sme to vidieť, lebo by sme sa mali pripravovať na budúcnosť. Budúcnosť, žiaľ, v období, kedy bude veľmi prítomná umelá inteligencia, kedy sa budú meniť spôsoby práce na Slovensku, ale aj v zahraničí, si bude vyžadovať prístup ku práci, kde ľudia nebudú pracovať len vo svojich zamestnaniach, ktoré budú mať bežné ako trvalý pracovný pomer, alebo, alebo že ktorý budú mať ako keby po výučbe alebo po svojom, po svojej škole, ale častokrát tí ľudia budú môcť nejakým spôsobom si privyrábať v svojom podnikaní. Nebude to klasické podnikanie, ako niečo, ako niečo, čo by proste niekto si založí bežnú, bežnú firmu a chce, aby rástla, ale bude to podnikanie, ktoré bude také, kde si človek bude chcieť privyrobiť ku svojmu vlastnému, vlastnému príjmu. A je to veľmi dôležité aj kvôli mladej generácii. Myslím si, že sú dva dôvody, prečo je to dôležité tento zákon schváliť a o ňom rozprávať, lebo prvá vec je pre krátkosť času to, čo, čo som povedal pred chvíľou, že vlastne doba sa mení a budeme musieť mať rôzne iné typy príjmov. A druhá vec je, že v tomto zákone sa rozpráva o tom, že človek bude môcť byť aj mladší ako osemnásť rokov. Neviem, či viete, ale mnoho zo slovenských firiem, ktoré robia Slovensku dobré meno v zahraničí, resp. ktoré motivujú mladých ľudí ako podnika... aby podnikali, tak vznikli u ľudí, ktorí mali skôr ako osemnásť rokov tie svoje portály, resp. svoje tie, tie, tie firmy. Keby takýto spôsob mikropodnikania bol aj dnes, tak už dnes pätnásť, teda pardon, šestnásť-sedemnásťroční muži alebo ženy by si mohli začať zakladať takéto mikropodnikania, by si vyskúšali už počas školy, či je to niečo, čo by im vyhovuje, že či by vedeli v takomto uspieť, v takomto podnikaní uspieť, alebo aj zlyhať, lebo aj zlyhanie je spôsob školy a spôsob formovania mozgu alebo skúseností. Takže ja by som bol strašne rád, aby v období, kedy naozaj prežívame obrovskú transformáciu spoločnosti, kedy naozaj Slovensko zaostáva v inováciách a v aktivite mladých ľudí, kedy sa deje to, že mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska, by sme prijali niečo, čím by bolo Slovensko konkurencieschopné, aby buď naši ľudia na Slovensku zostávali, alebo by rozmýšľali sa vrátiť. Takže ďakujem veľmi pekne za tento, za tento návrh a verím, že prejde do druhého čítania, aby sme sa konečne začali baviť aj o niečom, čo zachráni životnú úroveň na Slovensku a nielen obmedzí práva ľuďom a demokraciu.