Jozef Pročko — faktická poznámka, 46. schôdza

Ďakujem pekne. No musím povedať, že neviem, či sa vás Poseidon bojí, že vás neprerušil, ale mňa by už prerušil, mňa by už upozorňoval, ale super, mne sa to veľmi páčilo. A mne sa páči, pán Hlina, váš dôraz, mne sa práči vaša aktivita. Ja musím tak spätne povedať, že hovorili ste o tom, že čo sa tu strhlo a naozaj nás napádali. A mne sa páči napríklad, jak ste vy pred rokmi toho Martvoňa tam spacifikovali, mne sa to páčilo, mne sa to páčilo, lebo naozaj urazil a to nemá zostať bez adekvátnej odplaty. Mne sa to stalo tiež, mne Blaha rozprával o mojich veciach súkromných veľmi nepríjemne, on je taký provokatér, ale ja som mu nešvahol, on tam začal kvičať jak také niečo, ale mne sa vy páčite naozaj ako v tomto. Vy ste tu rozprávali o etickom kódexe, že čo to je. No naozaj etický kódex to je taká etika, skúma morálku a čo je morálka. Čo je morálne pre vás, nemusí byť morálne pre mňa. Je to vec naozaj, je to taký fakt súbor obrovských, veľkých pojmov, tá morálka. Ale čo je krásne, že naozaj oni toho Matoviča využili, využili to, že Igor tu chodil, natáčal a pritom natáčali oni, oni, napádali oni. Jako ja, ja, ja poznám toho Vlčeka dlho a škrtil ma odzadu. Napríklad mňa kopol odzadu Kalivoda a rozprával mi, že to sa nestalo, ani som sa vás nedotkol, ani som sa vás... a tu moji kolegovia videli, ako ma kopol. Takže a on nie, nie, to som nespravil, zbabelec. Rozumiete, keby aspoň ako chlap to priznal, ako chlap to priznal, ale to je ako ten Glück, ktorý spoza toho Kaliňáka Igora búchal tou pästičkou. To sú oni. To sú oni. Odzadu, chrapúnsky.