Juraj Krúpa — faktická poznámka, 46. schôdza

Vážená pani kolegyňa Jurík, veľká vďaka za váš vstup. Myslím si, že sa zhodneme na jednej veci a to je tá, ako ste skritizovali nefunkčnosť a babráctvo tohto parlamentu. Tak touto zmenou alebo novelou rokovacieho poriadku určite nedôjde k tomu, že ľudia si všimnú, že tento parlament odrazu začal fungovať. Tak ako ho ľudia vnímajú, je to, že tento parlament jednoducho je nefunkčný. Vnímame to aj my, tak neočakávam, že dôjde k nejakej zásadnej zmene a k nejakému zásadnému zlepšeniu. Je to presne tak, ako ste spomínali, celý čas tu riešia len samých seba. Včera sa tu diskutovalo aj o tom, a porovnávalo sa v podstate dianie tu v parlamente, ako sa rozkladá štát, ako sa tu klame a prezentuje sa to za pravdu. V kontexte Orwella mňa napadol aj Aldous Huxley, ktorý napísal tiež veľmi známy dystopický román, ktorý sa volá že Prekrásny nový svet, kde vlastne hovorí o tom, že ľudia boli ochotní sa zbaviť svojej slobody, lebo im bolo dobre. A ja to tak vnímam aj v kontexte tejto vládnej koalície. Oni sú ochotní sa zbaviť svojho práva, svojej slobody, práva toho, že tu boli zvolení, že majú tie kompetencie, tú možnosť kontrolovať vládu a naozaj vystupovať ako niekto, koho, kto si zaslúži rešpekt. Oni sa tohto všetkého radšej vzdajú, lebo aby im dobre bolo, aby dobre bolo. A toto je ten základný kameň úrazu, ktorý tu máme. A ja som zároveň presvedčený, že tá cenzúra, ktorá sa tu má vykonávať voči poslancom, to znamená, že kde sa vyjadrí, kde sa vyjadrí, tak sme to napríklad teraz pred chvíľkou spomenuli, že babráci. Tak ja neviem, zoberú mi za to nabudúce plat alebo nie? Je to to slovo, ktoré sa nemôže používať? Bude sa niekto cítiť urazený a bude žiadať, aby som bol potrestaný?