Ján Tóth — vystúpenie v rozprave, 43. schôdza

Ďakujem pekne. Dovolím si teda zareagovať na to, čo už tu bolo spomínané. Pán poslanec Dostál, čo sa týka samospráv, áno, podali ste to presne. My si myslíme, že ten ústavný zákon voči samosprávam je príliš prísny a naozaj samosprávy v strednedobom horizonte vzhľadom na to, že sú na nich pravidlá prísne, čo sa týka bežného rozpočtu a tak ďalej, netvoria veľký dlh, ale v strednedobom horizonte vždy sú niekde pri vyrovnanom rozpočte a tým pádom sa nepodieľali na tom zlom stave verejných financií tak ako centrálna vláda. Napriek tomu tie existujúce pravidlá sú na samosprávy prísne a najmä vidíme problém v budúcom roku, kedy tie pravidlá hovoria o tom, že nie ako v prípade centrálnej vlády, že vláda má vyrovnaný rozpočet poslať do parlamentu, ale parlament ho môže zmeniť, ale že tie samosprávy musia schváliť vyrovnané rozpočty. Myslíme si, že toto pravidlo je teda príliš prísne a malo by sa zmeniť, aby to nebolo takéto, takto drakonické pre samosprávy. My sme, mimochodom, na to aj upozornili ministerstvo financií, či teda nie je ochota aspoň pre malú technickú novelu ústavného zákona práve čisto z titulu samospráv. Samozrejme, prihovárame sa za väčšiu novelu. Zdá sa, že je tu konsenzus napríklad o tom, aby sa sledoval skôr čistý dlh. A máme ešte aj iné po vyše desiatich rokoch skúseností s ústavným zákonom, iné modernizačné veci, ktoré by sa mohli v tom ústavnom zákone zmeniť, ale priamo na ministerstvo financií sme aj presne upozornili, či aspoň takáto technická novela, čo sa týka samospráv, by nebola možná. Ďakujem za teda podporu aj nejaký historický exkurz. Ako som hovoril v predchádzajúcom slove, je úplne prirodzené, že existujú konflikty medzi aktuálnou vládou a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má nastavovať zrkadlo. Jeden ste spomínali, ale možno pridám taký ten väčší, čo sa týka rodinného balíčka, kde sme teda apelovali pre tú pred-predchádzajúcu vládu, že by mal byť kompenzovaný, a teda aj cez Ústavný súd vlastne časť tých opatrení, čo týka krúžkovného, nakoniec Ústavný súd aj zrušil. Čo sa týka predchádzajúcej vlády, tam sme napríklad boli kritickí v tom, že mysleli sme, že ten vyrovnaný rozpočet, ktorý poslala do Národnej rady, mal byť oveľa kvalitnejšie zostavený a nie zostavený tak, že priamo v texte ministerstvo financií hovorilo o tom, ako ten rozpočet ohrozuje vôbec základy fungovania štátu. A takisto mohla tá predchádzajúca úradnícka vláda pripraviť rozpočet aj pre súčasnú vládu, keďže tie voľby boli tak neskoro v roku, a teda bol objektívne malý čas na prípravu rozpočtu, a nejaká kostra rozpočtu by určite mohla pomôcť. A možno z mojej strany bola kritika na tú úradnícku vládu aj v tom, a to je moja posledná poznámka, čo sa týka samotnej novely ústavného zákona, pretože tu bola viacročná snaha zmodernizovať tento zákon. Tento zákon prešiel prvým čítaním, zdalo sa, že je podpora aj zo strany koalície, aj zo strany časti opozície, samotné výdavkové limity napríklad vo forme normálneho zákona prešli vyše, teda ústavnou väčšinou počtu hlasov, a, bohužiaľ, úradnícka vláda stiahla hlasovanie o tejto novele ústavného zákona v druhom čítaní, nedala možnosť parlamentu, aby sa teda prejavil, či naozaj je tu koalično-opozičná zhoda na modernizácii toho ústavného zákona. A preto v súčasnosti sme v takomto komplikovanom stave, kedy vlastne potom určitým nedodržiavaním alebo obchádzaním tých sankcií, niektoré sankcie sú, samozrejme, objektívne príliš tvrdé, dochádza k znižovaniu hodnovernosti samotného zákona. A preto sme sa opakovane aj pýtali, súčasné ministerstvo financií či nemá snahu skúsiť získať opätovne nejaký konsenzus naprieč politickým spektrom, aby sa modernizoval tento ústavný zákon a zároveň aby nebolo aj tak ľahké potom tie sankcie, ktoré budú primerané, aj obchádzať, tak ako je to v súčasnosti.