Simona Petrík — faktická poznámka, 43. schôdza

Ďakujem vám, kolegyne, kolegovia. Tak ja už iba pár poznámok k tomu, čo ste hovorili, konkrétne kolega Dostál k tej kritike novinárov. Ja som to ani nemyslela ako kritiku, myslím, že sme na jednej lodi, keď poviem, že novinárska obec tiež reaguje na to, čo je najpálčivejšie a musia informovať o veciach, ktoré sa dejú aj tu v parlamente alebo ktoré robí táto vláda. No a keďže táto vláda robí kopec vecí zle, dokonca až škodlivo pre občanov tejto krajiny, no tak, samozrejme, že informujú najmä, najmä o tom. Mňa to tiež osobne mrzí, pretože vždycky si spomeniem na svoju kamarátku, už som to niekoľkokrát hovorila, ktorá je zo Švédska a povedala mi, že ona vlastne ani nevie, kto je u nich ministrom alebo ministerkou napríklad sociálnych vecí a ju to ani nezaujíma, pre ňu je podstatné, že za tie dane a odvody, ktoré platí, má naspäť či už sociálnu alebo zdravotnú starostlivosť takú akú, akú potrebuje. Tak vždy som si hovorila, že by som si veľmi priala, aby sme mali možno aj takú nudnú vládu, o ktorej ľudia veľa nevedia a ktorá len pre nich skrátka pracuje a nerobí, nerobí takéto kotrmelce, aké tu robí táto vláda už, už tretí rok. No a k tým CDR-kám ja by som len doplnila aj Zuzku, aby to zas nevyznelo zle. Tie tri eurá to sú, to je v podstate tá najnižšia hodnota pre detičky od nula do troch rokov, tie sumy sú potom o trošku vyššie. Len aby ste si predstavili, že pre osemnásťročných ľudí, teda mladých dospelých, je to suma stále veľmi nízka, myslím, že je to 5,88 eur, takže, na deň, je to stále smiešna suma, kde tie vychovávateľky skutočne rozmýšľajú, že či tým menším deťom kúpia jeden deň makovku a druhý deň im dajú pohár mlieka. Takže, pán minister, možno by ste sa mohli zamyslieť nad tým, aby tie tabuľky boli o čosi vyššie. A ostatné už nestihnem. Ďakujem.