Jozef Pročko — faktická poznámka, 43. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. No počúvame tu na tvoju, na tvoje vystúpenie, Anežka, naozaj rôzne bludy a ja musím pochváliť pána predsedajúceho Žigu, ktorý nás nevyženie za to, že sa zasmeje, jak Gašpar, ale takisto ho, musím povedať, že teraz čo sme počuli faktickú od pána poslanca z HLAS-u, tak bola úplne o všetkom možnom, len nie o tom, čo mal, ale, pán Žiga, ja dúfam, že ma nevyhodíte za toto zo sály, že som si to dovolil povedať. Anežka, ty si tam hovorila o strachu, o tom, že ľudia nebudú môcť mať možnosť hovoriť, a to je to, čo aj ja dostávam v správach, že mi ľudia píšu, že Jozef, to naozaj nás už, už takýmto spôsobom idú umlčať? To už naozaj sa bude diať to, že keď budem, keď budem mať možnosť alebo keď budem vidieť, že niekto kšeftuje v mojom zamestnaní a kradne, tak to nahlásim, ale pri tom všetkom, čo oni robia, tak sa budem báť to spraviť, aby som nebol nejako, aby mi, aby mi nejak nevrátili nejakú vendetu? Ja odpovedám, no robia to a je len na nás, či to dovolíme, či dovolíme, aby sme mali ministra, ktorý kávové košele predražuje o niekoľko miliónov, či budeme mať ministrov, ktorý predražujú nákup lietadiel o niekoľko miliónov, ale, a či tu budeme mať naozaj v parlamente zoskupenie, ktoré o sebe vyhlasuje, že nie sú handry, my si nenecháme s Ficom vytierať podlahu. A potom keď príde k odvolávaniu toho Ráža, tak zistíme, že sú handry, že vlastne oni, oni sem neprídu. A keď ti niekto rozpráva, že kde sú teraz, no kde sú? Keby, keby, Anežka, nebolo toto, táto, tento zákon a nebol tu pán minister, tak hliadky, ktoré si on tu dám, traja, tak by tu neboli. Oni totižto naozaj nechodia do práce. Prídu, zahlasujú a odídu. A zahlasujú tak, ako chce Robert Fico.