Jana Hanuliaková — vystúpenie v rozprave, 43. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, pán Danko, ťažko sa tomu verí, že či to myslíte v dobrom, keď vidíme, čo tu robíte dva roky s touto krajinou, tak trošku o tom pochybujem, že v dobrom upozorňujete aj mojich kolegov. No štvrtý deň sa vám tu teda snažíme vysvetliť a doslova prehovoriť do duše, že prečo nie je správne, že ničíte spravodlivosť a idete rušiť ďalšiu inštitúciu. Predtým ako však prejdem k samotnému návrhu zákona, tak si dovolím sa ešte opýtať tých pár koaličných poslancov, ktorí tu teda dneska ostali, že či naozaj máme všetko dôležité na Slovensku vybavené. Možno pána ministra by som sa opýtala, že či už si nemusia pacienti nosiť toaletný papier do nemocnice, alebo či teda už je vybavené aj to očkovanie, aby bolo dostupné pre všetkých. Mrzí ma teda, že tu máme pána ministra zdravotníctva namiesto pána ministra vnútra. Potom pán Hazucha tu je. Pán Hazucha, už máme všetky domácnosti napojené na kanalizáciu a na pitnú vodu? (Reakcia z pléna.) Vybavené? Potom vo faktickej kľudne, neutekajte ešte, môžete ešte zostať chvíľku. Takže budem rada, keď odpoviete, že či už toto máme vybavené na Slovensku. Ďalej by som sa chcela spýtať, pán Hambálek už odišiel, ale teda že či už máme naše univerzity medzi najlepšími na svete. A máme tu pána Tittela, tak sa ho opýtam, že či už naše deti majú lepší prístup k športovaniu, že či už toto máme vybavené. A možno by som sa mohla teda pýtať aj ďalších, ktorí tu teda dneska nesedia, žiaľ, ale teda ja nemám pocit, že táto krajina má už tieto dôležité veci vybavené a moji kolegovia a kolegyne ich tu za tieto štyri dni vymenovali viacero, ktorým by sme sa mali riešiť namiesto toho, že dneska riešime doslova jednu boliestku pána ministra vnútra, ktorému vadí jeden konkrétny úrad. Kolegovia, kolegyne a občania, či už ktorí možno pozerajú alebo teda počúvajú túto rozpravu a ktorí sa zaujímate o to, v akej krajine budeme žiť, už dva roky sledujeme kroky tejto vlády, ktorá systematicky oslabuje piliere právneho štátu. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, následne zrušenie NAKA a teraz snaha zlikvidovať aj Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti nie sú jednotlivé náhodné rozhodnutia. Je to mozaika krokov, ktoré smerujú k jednej veci, k oslabeniu nezávislej kontroly moci, a to by malo byť varovným signálom pre každého z nás. Útok na nezávislé inštitúcie, to nie je reforma, ktoré by sme tu naozaj na Slovensku potrebovali po tých troch vládach Roberta Fica, ale je to opäť len koncentrácia moci. Demokracia nie je len o voľbách, je aj o systéme bŕzd a protiváh, ktoré zabraňujú tomu, aby ktokoľvek konal bez kontroly. Pozeráme sa posledné dva roky na to, ako vláda postupne likviduje inštitúcie, ktoré majú strážiť zákonnosť, objasňovať korupciu a chrániť tých, ktorí ju odhaľujú. Úrad na ochranu oznamovateľov vznikol preto, aby sa ľudia nebáli upozorniť na zneužívanie verejných zdrojov, klientelizmus či korupciu. Jeho odstránenie či oslabenie vyšle spoločnosti jasný signál, mlčte, lebo možno zostanete bez ochrany. Rovnako zrušenie NAKA a špeciálnej prokuratúry nebolo riešením, ale návratom späť. Tvrdenie, že tieto inštitúcie boli zbytočné alebo zneužívané, sa stalo účelovou politickou nálepkou. Namiesto toho, aby sa prípadné pochybenia odstránili, vláda zvolila najradikálnejší možný krok, totálnu likvidáciu. Tým neodstránila problém, ale nástroje, ktoré pomáhali odhaľovať korupciu na najvyšších miestach. Aj keď teda sme počuli od pána Kaliňáka v minulosti, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, ale teda mali sme možnosť sa presvedčiť, že tomu tak nie je, keď mimo tohto, kedy vládli oni, sa naozaj potvrdilo, že tá korupcia existuje a je masívna. A tieto zmeny sú presne druhom zmien, po ktorých netúži žiadna spoločnosť, ktorá si váži spravodlivosť a rovnosť pred zákonom. Útok na oznamovateľov je útokom na občanov Slovenska. Keď vláda oslabuje ochranu oznamovateľov, v skutočnosti oslabuje všetkých poctivých ľudí, ktorí sa chcú postaviť nespravodlivosti. Bez ochrany sa zamestnanci v štátnych aj súkromných inštitúciách budú báť ozvať. Korupčné schémy zostanú skryté. Spoločnosť stratí svojich najodvážnejších spojencov. Väčšina najväčších korupčných káuz na Slovensku sa začala práve preto, že sa niekto rozhodol neprehliadať nekalosti. Oslabenie ich ochrany nie je krok smerom k lepšej správe štátu, ale k väčšej netransparentnosti. Ničenie spravodlivosti nie je abstraktný problém, dotkne sa naozaj každého človeka na Slovensku. Keď zlyháva spravodlivosť, nie je to viditeľné hneď, ale postupne sa to začne prejavovať vo všetkom okolo nás. V tom, že podozrenia z korupcie zostanú bez následkov, v tom, že zákon nebude platiť rovnako pre všetkých, v tom, že verejné peniaze budú miznúť bez dostatočnej kontroly. A napokon aj v tom, že aj obyčajný človek stratí istotu, že sa môže domôcť práva, ak mu bude ukrivdené. Zrušenie ďalšieho úradu, ktorý má kontrolnú funkciu, nie je len jedna z mnohých legislatívnych zmien. Je to zásah do systému, ktorý má chrániť všetkých občanov pred zneužívaním moci a ak sa tento systém rozkladá, nerobí to škodu len na dnešných kauzách, ale aj na dôvere ľudí v budúcnosť tejto krajiny. Každá vláda má mandát meniť veci, ale nemá právo zrušiť základné inštitúcie, ktoré chránia spravodlivosť. To nie je reforma, to je oslabenie demokratických poistiek. Ak dnes oslabíme orgány činné v trestnom konaní, nezávislé úrady a ochranu oznamovateľov, zajtra sa to môže obrátiť proti nám všetkým, pretože spravodlivosť je systém, ktorý buď funguje pre každého alebo postupne nefunguje pre nikoho. A práve preto nie je správne, že táto vláda pokračuje v ničení inštitúcii, ktoré Slovensku roky pomáhali držať sa aspoň o krok vyššie v boji proti korupcii. Ak sa teraz neozveme, môžeme naozaj prísť o veľa. Ďakujem veľmi pekne.