Ľubomír Galko — faktická poznámka, 43. schôdza

Ďakujem pekne. Mňa zaujal ten úvod vystúpenia pána poslanca Dostála, mám k tomu dve poznámky. Po prvé, pán Dostál sa obrátil na poslanca Gašparoviča zo SMER-u a prezentoval nejakú nádej, že snáď on by mohol nejakým spôsobom sa postaviť proti návrhu tohto zákonu. No tak pán poslanec Gašparovič je síce fasa chalan, ako má sympatické vystupovanie, ale zabudnite na to, že on sa proti niečomu postaví, pretože zas až taký veľký hrdina nie je. Ja si myslím, že to, akým spôsobom politická strana HLAS vyzametala dlážku s poslancom Ferenčákom, je dostatočne odstrašujúci príklad aj pre pána poslanca Gašparoviča. Druhú poznámku mám, čo sa týka, vy ste sa, pán poslanec Dostál sa zamyslel nad tým, že či je lepšie, aby sme teda boli ticho ako opoziční poslanci, potom sa nám kolegovia zo SMER-u vysmievajú, že v sále je ticho, alebo aby sme vykrikovali. Potom zas pán poslanec Gašpar ma tu, alebo nás tu neoficiálne a oficiálne upozorňuje, aby sme nevykrikovali. Poviem vám, že je to úplne jedno, lebo poslanci SMER-u nehovoria to, čo si myslia, ale to, čo majú napísané, hej, to, čo im pošlú. Typickým príkladom bola pani poslankyňa Matejičková, ktorá potrebovala vyslať pozitívne posolstvo tomu primitívovi Bombicovi, ktorého dnes Ústavný súd nechal vo väzbe. Človek, ktorý pomohol SMER-u, grázel, ktorý sa vyhrážal nevinným ženám, lekárom, vedcom, dnes zostáva vo väzbe. A poslanci SMER-u alebo teda SMER potreboval vyslať smerom k nemu pozitívne posolstvo, tak pani kolegyňa Matejičková to tu prečítala. To znamená, že oni nehovoria vlastné myšlienky, ale čítajú len to, čo majú napísané. Ďakujem pekne.