Robert Fico — iné vystúpenie, 43. schôdza

Pán poslanec, ďakujem pekne za otázku, ktorá vyvoláva množstvo možností, z akej strany ju chytíte, ako na ňu odpovedať. Začnem konštatovaním, že Ukrajina prehráva vojnu a nemá peniaze a Európska únia, minimálne veľká časť členských štátov, je presvedčená, že treba naďalej na Ukrajinu dodávať finančné prostriedky, napriek tomu, aké korupčné škandály sa objavili v poslednom čase a aká je veľká miera nedôvery už aj niektorých členských štátov Európskej únie v schopnosť ukrajinských orgánov transparentne nakladať s týmito obrovskými zdrojmi. Ukrajina potrebuje na roky ´26 a ´27 obrovské množstvo peňazí, ale členské štáty Európskej únie už nie sú ochotné financovať tieto potreby z vlastných zdrojov. Rovnako nie je ani nejaký veľký záujem ísť do brania si úverov, za ktoré by členské štáty ručili, a preto prišla chuť na zmrazené ruské aktíva, ktoré sú dnes lokalizované predovšetkým v Belgicku v objeme 140 mld. eur. Je tu návrh, aby týchto 140 mld. eur bolo v určitej podobe, Európska komisia navrhuje tri varianty, boli poskytnuté Ukrajine na roky ´26 a ´27 prioritne na vojenské výdavky, opakujem, prioritne na vojenské výdavky. Ak teda niekto chce dať 140 mld. Ukrajine na roky ´26 a ´27, podporuje vojnu. A stále budeme pripomínať, že ako keby nebola veľká chuť v Európskej únii vojnu ukončiť a stále je nejaká predstava, že treba s Ruskou federáciou v tomto vojenskom konflikte pokračovať. Napriek tomu, že dnes je to už všeobecne uznaný fakt, že po vojenskej stránke Ukrajina prehráva, že je vyčerpaná a že jej chýbajú tak finančné zdroje, materiálne zdroje a ľudské zdroje, aby bola schopná tento vojnový konflikt viesť ďalej. V čom máme my problém, pokiaľ ide o predstaviteľov vlády, predovšetkým v tom, že ak by sme rozhodli na úrovni Európskej únie o použití zmrazených ruských aktív pred ukončením vojnového konfliktu, išlo by o konfiškáciu, ktorá nemá v histórii obdobu. Dokonca japonská vláda, ktorá tiež disponuje určitým objemom zmrazených ruských aktív, odmieta tieto aktíva použiť na financovanie ukrajinských potrieb práve s odkazom na nepovolenú konfiškáciu. Belgická vláda nesie najväčšiu zodpovednosť, pretože na jej území sú tieto peniaze zmrazené a belgický premiér veľmi jasne otvára všetky riziká, ktoré sú spojené s takýmto krokom. Po prvé, ak by sme to urobili, dochádza tu k možnosti obrovských súdnych sporov v arbitráži. Po druhé, je tu obrovský problém spojený s ruskou odvetou. Čo keď Ruská federácia povie, že ide teraz skonfiškovať ostatný majetok, čo keď povedia, že konfiškujú budovy veľvyslanectiev, konfiškujú majetok, ktorý sa nachádza na ruskom území a nie je vo vlastníctve Ruskej federácie? Nehovoriac o tom, že by to bol precedens, ktorý by výrazne zasiahol do právnej a finančnej stability. Napriek tomu mám pocit, že je veľký záujem tie peniaze použiť. A my budeme stáť na samite, ktorý bude 18. a 19. decembra, pred vážnym rozhodnutím a my budeme musieť na integračnom výbore k tomuto zaujať určité stanovisko. Hovorím o tom preto, lebo si myslím, že dnes jedným z kľúčových prvkov mierovej dohody, o ktorej sa rokuje, je použitie zmrazených ruských aktív, ale nie na vojenské potreby Ukrajiny, ale na obnovu Ukrajiny na základe dohody všetkých zainteresovaných krajín, Spojených štátov, Ruska aj Ukrajiny. Je to úplne iný mechanizmus, ktorý si viem predstaviť podporiť. Ak však je toto súčasťou a kľúčovým prvkom mierovej dohody, aby sa Európska únia rozhodla peniaze použiť na výdavky na armádu a na zbrojenie na Ukrajinu v rokoch ´26 a ´27, my môžeme reálne zmariť mierový plán. Preto budem vyzývať integračný výbor na mandát, ktorý umožní vláde Slovenskej republiky primeranú mieru flexibility pri rozhodovaní, v tomto okamihu musím zopakovať, že nie som žiadnym fanúšikom právnych a finančných mechanizmov, ktoré by viedli ku konfiškácii zmrazených ruských aktív, pretože návrhy, ktoré prichádzajú z Európskej komisie, sú protimierové. Niekedy to vyzerá tak ako keby to bolo robené úmyselne, aby sa nám za každú cenu podarilo mierové plány, ktoré sú na stole, zahatať.