Igor Dušenka — faktická poznámka, 43. schôdza

Pani kolegyňa, ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Ja by som chcel takisto apelovať na pána ministra, prečo si za rukojemníkov berie obete trestných činov. Čo mu tie obete spravili, že ich ide trestať znova? Podľa vás tie obete trpeli málo? Kvôli tomu ich od budúceho týždňa idete poslať na úrad, ktorý nemá ani ľudí, nemá know-how, nemá ani peniaze, nemá absolútne nič, ako by tým obetiam trestných činov dokázala pomôcť. To je ako keby ste pacientov od lekárov posielali do železiarstva, nech si idú tam kúpiť lieky, lebo ani v železiarstve nemajú lieky, ani tam nemajú farmaceutov, ktorí sa tomu rozumejú. Alebo miernejšie, ako keby ste pacientov poslali na farmaceutickú fakultu. Tí ľudia raz budú vedieť podať správne lieky tomu pacientovi, ale nie v tejto chvíli. Nemáte tam absolútne žiadne prechodné obdobie, nemáte vyriešené, ako sa na tento úrad dostanú zamestnanci, ktorí sa tejto agende rozumejú. Obete trestných činov si vytrpeli dosť a nespôsobujte im ďalšiu druhotnú viktimizáciu. Koho toto mohlo napadnúť? No len niekoho frustrovaného a niekoho, kto baží len a len po pomste. Lebo tento návrh zákona je len výsledkom frustrácie a pomsty. A pripomínam, že rozhodnutia úradu o pokutách, ktoré vám boli udelené, potvrdili aj súdy. Čiže to by sme asi mali byť aj radi, že vlastne ešte nejdete rušiť súdy. Alebo počkať, aha, tak vlastne už aj o rušení súdov je tu diskusia, o rušení Špecializovaného trestného súdu. Takže takýmto spôsobom. A ten pohľad na plnú sálu o pol dvanástej v noci, človek by si povedal, že ako idete pomáhať ľuďom, ale nie, idete pomáhať neschopnému ministrovi, ktor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)