Vladimíra Marcinková — faktická poznámka, 43. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja som sa potešila, keď som videla, že konečne sa pán minister chopil mikrofónu a ide nám zodpovedať na všetky tie otázky, ktoré sme od včera položili, ja som ich vo včerajšom príspevku mala niekoľko, teraz som sa snažila formulovať podľa mňa pomerne vecne, aké sú tie konkrétne prípady, ktoré vás viedli k tejto, k tejto zmene, a že sa opierate o skrátené legislatívne konanie kvôli ohrozovaniu ľudských práv, to je naozaj podľa mňa pádna otázka, keďže sme včera o skrátenom legislatívnom konaní rokovali. Nenašli ste na to odpoveď, namiesto toho ste využili svoj priestor, aby ste znova šírili svoje konšpiračné teórie, vracali sa do obdobia covidu a vlastne všetky tie naratívy, ktorými ste zmanipulovali veľkú časť verejnosti, žiaľ, a až teraz vidia, čo ste zač, keď ste pri moci, až teraz vidia, ako vám nezáleží na tých ľuďoch, ktorí vám dali svoj hlas, keď videli na bilbordoch, že im zabezpečíte lacnejšie potraviny a neviem, čo všetko ste im, ste im nasľubovali. Namiesto toho, aby ste sa o tých ľudí, ktorí vám dôverovali, starali, tak vy tu prídete rušiť, meniť úrady, meniť trestné zákony, meniť všetko, čo vám vadí, čo jednoducho je proti vašej zlomoci. Ja by som sa hanbila, ale možno vy keď tú hanbu nemáte, tak aspoň vaši kolegovia, ktorí tu pritakávajú na tieto skrátené legislatívne konania a všetky tieto kroky, by ju mať mohli. Ja si pamätám, keď po schválení Trestného zákona sme sa stretli vo výťahu alebo na chodbách a jak mnohí vaši kolegovia hovorili, že no, veď my vieme, my vieme, no nechceli sme za to hlasovať, ale viete jak, musíme a tak. No som zvedavá, čo budú teraz hovoriť, keď pôjdu po chodbách a po výťahoch, to isté, budú sa hanbiť, prenesená hanba za to, že musia takéto veci schvaľovať na vašu objednávku.