Ingrid Kosová — faktická poznámka, 40. schôdza

Musím sa priznať, pán Šmilňák, že po vás sa mi veľmi ťažko rozpráva. Ja ak som odsúdila niečo, tak som odsúdila to, že niekto, kto pracuje s deťmi a v takých krutých podmienkach a v takom ťažkom prostredí, si dovolí o deťoch hovoriť o červivých jablkách. Že je to memento tejto spoločnosti, ktorá poukazuje na to, kam nás v diskusii o desegregácii vedú predsudky a stereotypy v tejto spoločnosti. A ja si dovoľujem povedať, že táto diskusia práve tu, ktorá teraz zaznieva, je dôkazom toho, že sme na strašne ďalekej ceste na Slovensku a že nás čaká naozaj veľký zápas o dodržiavanie ľudských práv, pretože mýlite sa, inklúzia je ľudské právo, inklúzia je totiž opozit vyčleňovania a segregácie. Je to, segregácia je porušovanie ľudských práv jedinca, a my porušujeme ľudské práva tým, že jednu skupinu občanov, aj detí dokonca, segregujeme dlhodobo, za čo nás viní aj Európska únia, treba si doštudovať asi túto problematiku a teóriu, pán Šmilňák. Takže v konečnom dôsledku by som týmto chcela sa poďakovať pánovi ministrovi za odvahu, že ako jeden z mála po viac ako 15 rokov naozaj dosť dopytovania sa toho, aby sa konečne začalo s touto segregáciou na Slovensku niečo robiť, tak on začal, ale zároveň musím povedať, že každý z nás, ktorí tu sedíme, by sme mali byť jednotní ako politici a političky v tom, aby sme edukovali verejnosť v tom, čo je potrebné v tejto veci urobiť, a nie sa tu navzájom handrkovali a bili o to, či je segregácia prijateľná na Slovensku, či je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)