Jozef Hajko — vystúpenie v rozprave, 40. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. V prvom vystúpení za klub som sa venoval celkovému rozpočtu. Minister financií tu nebol, ale dúfam, že vtedy prítomný minister spravodlivosti mu sprostredkoval informácie z môjho vystúpenia. Dnes sa budem venovať rozpočtu ministerstva kultúry. Hneď na začiatku musím konštatovať, že v tomto rezorte akoby bežala permanentná konsolidácia naprieč volebnými obdobiami, ktorá stále necháva kultúru na chvoste záujmu a okrem nedostatku finančných zdrojov, ktoré sa podpisujú na jej provizórnom fungovaní a nemožnosti väčšieho rozletu, jej rany často s nezvrátiteľnými následkami vrážajú politici, ktorí svojou revanšistickou politikou rúcajú to, čo bolo horko ťažko vybudované v predchádzajúcom období. Točíme sa v kruhu štvorročných funkčných období vlád. Stratégie rozvoja kultúry a umenia končia však v zásuvkách bez ich celoplošného akceptovania a vždy nanovo sa začína tvoriť to, čo sa neodvážim nazvať kultúrnou politikou štátu, ale len politikárčením na úkor kultúry samej. Či zdroje sú alebo nie sú, kultúra dostáva stále rovnako a garnitúra pôsobiaca teraz na ministerstve aj túto obvyklú výšku prostriedkov míňa na realizáciu úzkych záujmov a cieľov svojej straníckej politiky a v tomto spomedzi všetkých garnitúr vyniká tá súčasná vedená ministerkou Martinou Šimkovičovou. Dovolím si to tvrdiť preto, že tento zákon roka nebola schopná prísť ministerka Šimkovičová obhajovať ani na výbor pre kultúru a médiá. Namiesto toho nás cez sociálne siete informovala, že uprednostňuje rokovanie o problematike štátneho jazyka. Netvrdím, že toto nie je dôležité, ale išlo o parciálne stretnutie, ktoré sa dalo určite odložiť, či časovo preložiť, pretože obhajovať rozpočet pre pred parlamentným výborom, ktorý je určený na kontrolu ministerstva je jej povinnosťou. Poďme však k rozpočtu, ktorý ministerstvu kultúry pridelil 3,5 milióna eur, o 3,5 milióna eur viac ako v tomto roku. Nejde o zvýšenie, ako by sa na prvý pohľad zdalo, lebo keď odpočítame mandátne výdavky teda tie viazané na valorizačné mechanizmy v zákonoch, rezort kultúry dostal o 15,9 milióna eur menej ako mal dostať. To je teda podiel, ktorým sa ministerstvo podieľa na konsolidácii verejných financií. V dôsledku valorizačného mechanizmu sa podpora cirkví a náboženských spoločností zvyšuje o necelých 10 miliónov eur. V prípade podpory cirkví ide o finančný príspevok, ktorý kompenzuje ich činnosť a službu v mnohých oblastiach života, spoločnosti, sociálnej, zdravotnej, vrátane duchovnej službe a iných. Benefity, ktoré sa nedajú vyjadriť a hodnotí len materiálnej, či výškou podpory. Napríklad platy duchovných, ktoré boli roky pod úrovňou minimálnej mzdy, je tak možné dorovnať do jej úrovne. Ak by sa niekto pýtal, prečo sa v čase konsolidácie nesiahne aj na tento príspevok, odpovedám, lebo je to spravodlivé a je dobré, že v zákone tento valorizačný mechanizmus je. Ďalším mandatórnym výdavkom je príspevok na úrovni 0,12% z hrubého domáceho produktu pre Slovenskú televíziu a rozhlas, ktorý jej pripísal navyše, takisto necelých 10 miliónov eur. Ide o...