Jozef Pročko — faktická poznámka, 40. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Súhlasím s vami, pani poslankyňa. A nesúhlasím zároveň s pani poslankyňou Marcinkovou, lebo ja reagujem na vás, vy ste s ňou tiež nesúhlasili, že toto tu prerokujeme dôstojne a že naozaj, aspoň chvalabohu, že to rokujeme tu na toto. Toto je taká hanba. To je fakt taká hanba. Dozadu si chodí a pofajčiť tam, poslanci z koalície počas tohoto zákona. Im je to jedno, naozaj zobudili ich, aby tu ešte chvíľočku pobudli. Hovorili ste o pánovi ministrovi, ja to isté chcem povedať, pán minister, že vás hanba nefacká. Že vás hanba nefacká. Ste minister školstva. A takýmto spôsobom tu lámete jeden veľmi dôležitý zákon. Viete, v tom zákone napríklad sa píše, že spresňujú sa podmienky pre ukazovania bezúhonnosti pre prácu s deťmi a mládežou a skončenia pracovného pomeru v prípade nesplnenia podmienky bezúhonnosti. Pán minister, viete, bezúhonný človek je človek, ktorý má aj morálny kredit, má aj morálny taký kompas. A práca s deťmi je veľmi ťažká. Ja som len dva roky učil, ale bolo to obdobie veľmi pekné. Odvtedy celý život pracujem s deťmi, robíme kurzy a mne na deťoch veľmi záleží. Vám záleží na deťoch, pán minister, keď takto chrapúnsky tu rokujeme? Vám na tých deťoch naozaj, vám je to jedno. Vy chcete, aby to prešlo. Vy chcete, aby to prešlo bez toho, aby sa mohli poslanci opozície vyjadrovať, aby mohli rokovať. A to je tá hanba, pán minister. To je hanba.