Vladimíra Marcinková — faktická poznámka, 40. schôdza

Ďakujem za slovo. K tým námietkam kolegov, či to je, alebo nie je dôstojné. Tiež si myslím, že nie je úplne v poriadku, že rokujeme o tak vážnych zmenách takto neskoro v noci aj preto, že tu nie sú médiá, aj preto, že vlastne tá verejnosť nemôže byť toho účastná (povedané so smiechom), alebo mnohí tiež nepredpokladali, že to príde na rad o takomto čase. K tomu, čo hovorila kolegyňa Gažovičová, ja toto považujem za veľmi pádny argument, pán minister, aj možno doplnenie k našej debate, že vlastne od toho januára do júla si o to domáce vzdelávanie nemôžu požiadať a ak dôjde k osvojeniu práve v tých mesiacoch, tak čo sa udeje vtedy, priznám sa, že kolegyňa ma na to upozornila aj predtým, ja som o tejto, o tomto limite nevedela a budem sa na to pýtať aj návratu, že ako to vedia riešiť a že vlastne čo s takouto medzerou v zákone. Znova to hrá proti týmto deťom, ktoré, ako povedal, tuším, pán Horecký, jednoducho majú mať citlivejší prístup a máme pozerať na ten individuálny záujem dieťaťa. To nehovoríme my, to hovorí dohovor o právach dieťaťa, že jednoducho pri všetkých rozhodnutiach štátu ten prvoradý záujem, ak hovoríme o deťoch, musí byť najlepší záujem dieťaťa. No a kolega (povedané so smiechom) Grendel k tej vecnosti, no ja si myslím, že by sme mali tento čas, keď sa bavíme o tejto novele, naozaj využiť aj na to, aby sme tu prinášali pádne argumenty, aj keď rozumiem tomu, že sme mnohí nahnevaní, v akom čase sa to rieši, ale ja stále verím, že tu môžeme mať naozaj konštruktívnu diskusiu a ešte zlepšiť aj vzájomnou debatou, možno aj snahou a upozornením pána ministra na to, čo považujeme možno za deravé, nedostatočné, do budúcna vylepšiť do lepšej formy, pretože verím, že nikto v tejto sále nechce konať proti deťom, ale v ich prospech. Vďaka.