Ivan Štefunko — faktická poznámka, 40. schôdza

Ďakujem. Ja nadviažem na tú vec, čo si hovorila, Simona, o odchode mladých ľudí do zahraničia a nechtiac, tak ako pán Richter, nadviažem aj na pána Mažgúta, ktorý neviem, z akých štatistík číta, ale na Slovensku štatisticky vieme, že 300-tisíc mladých ľudí žije v zahraničí, to znamená, že neplatia na Slovensku dane a neprispievajú do Sociálnej poisťovne. To sú tí ľudia, ktorých ste svojím spôsobom za štrnásť rokov z dvadsiatich vyhnali z tejto krajiny. To, že možno teraz, minulý rok niekto neodišiel, no možno už preto, že už ani nevládal a že už ani tu nie je, hej? To znamená, že už tu nemáme ľudí, ktorí by, povedzme, stihli odísť, hej? Lebo proste sú tu, zostali tu ľudia, ktorí, povedzme, sa starajú o svojich blízkych alebo nemajú tú dostatočnú sociálnu mobilitu. To znamená, že z tejto krajiny na Slovensku musíme urobiť krajinu, kde sa ľudia budú vracať, kde budú cítiť toleranciu, kde budú cítiť potenciál blahobytu, kde budú cítiť zlepšujúcu sa infraštruktúru, kde budú cítiť, že sa nerozbíjajú nemocnice, že tu nekradnú politici, že prvý rok svojho vládnutia nereformujú systém spravodlivosti tak, aby všetci obvinení odišli z väzenia alebo z predväzenia domov. To znamená, že táto sociálna demokracia, akože sociálna demokracia, deštruuje strednú triedu, nemyslí na slabších ľudí a reálne o čo im ide, o ich bohatých priateľov a tých, ktorí vôbec žiadnu pomoc nepotrebujú. A to sa ukazuje napríklad pri dani z dividend, ktorú máme najnižšiu v celej strednej Európe.