IX. volebné obdobie · Vystúpenie v rozprave

Ľubomír Andrassy — vystúpenie v rozprave, 40. schôdza

· dĺžka 20 min · 40. schôdza

Nehovoril ako poslanec, ale ako člen vlády alebo pozvaný hosť. Presnú funkciu NR SR pri zázname neuvádza.

Načítavame záznam z archívu NR SR…

Video sa nepodarilo načítať. Archív NR SR býva pri starších záznamoch pomalý. alebo si vystúpenie pozri priamo na MediaPortáli ↗.

Záznam je z MediaPortálu Národnej rady a spustí sa presne na začiatku tohto vystúpenia. Originál na tv.nrsr.sk ↗

Prepis

Automatický prepis z MediaPortálu NR SR. Nie je overený a nesmie sa citovať ako doslovný výrok. Záväzný je záznam videa a oficiálny prepis rozpravy NR SR.

Ďakujem veľmi pekne pán predseda Národnej rady. Vážený pán minister, ministri, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám veľmi vecne, konštruktívne ale aj zrozumiteľne predniesol stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu za rok 2023, ktorý predkladám v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade. Hneď v úvode mi dovoľte zdôrazniť, že splniť túto zákonnú povinnosť nebolo v tomto roku veľmi jednoduché a to aj preto, že sme na spracovanie nášho stanoviska mali len tri dni. Nie tri pracovné dni, ale tri dni od piatka do pondelka. To, že ho predkladáme takomto rozsahu a máte to k dispozícii, to je aj výsledok prierezovej kontrolnej činnosti i celoročnej aktivity nášho analytického odboru. A aj vďaka tomu, že sme mali veľmi dobrú komunikáciu s pracovníkmi ministerstva financií pri dodatočnom získavaní dát k tomu návrhu o ktorom dnes budeme rozprávať. Výhodou je aj to, že Najvyšší kontrolný úrad pôsobí ako pozorovateľ v makrovýbore a vo výbore pre daňové prognózy. Takúto možnosť však nemá každá relevantná inštitúcia a hovorím, okrem iného, aj o sociálnych partneroch vlády, o odbornej verejnosti, ale aj o samotných občanoch. Rezort financií dodržal zákonný postup pri tvorbe rozpočtu preto môžete vy poslanci rokovať o tomto návrhu. Avšak je potrebné povedať, že pri komunikácii tohto návrhu boli určité problémy. Takýto proces, ktorý sme mali možnosť sledovať v posledných dňoch nie je v súlade s vytváraním dostatočného prostredia pre transparentný proces a je to v rozpore aj s národnými kritériami medzinárodnými odporúčaniami zo strany OECD pri príprave a tvorbe zákona roka. Návrh budúcoročného rozpočtu vychádza z predpokladov makroekonomického vývoja v nadchádzajúcich troch rokoch. Táto predikcia má však svoje riziká ktoré vplývajú, vyplývajú z neistoty v externom prostredí, vrátene globálnych konfliktov, vrátane obchodných bariér a zahraničného dopytu, najmä slabého zahraničného dopytu. Významným faktorom sú tiež napäté termíny, ktoré by mohli viesť k nedostatočnému čerpaniu prostriedkov Európskej únie, či zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti. Tým sa môže oslabiť potrebná investičná aktivita štátu a nevyhnutné ekonomické impulzy. Pozitívom pre slovenskú ekonomiku môže byť fiškálny stimul v Nemecku, zvýšenie investícií do modernizácie obrany, či civilnej infraštruktúry. Predložený návrh je tretím konsolidačným rozpočtom, pričom prijaté konsolidačné balíky generujú okolo 7,4 mld. eur. Kontrolný úrad potrebu konsolidácie chápe ako nevyhnutný dôsledok dlhodobo negatívneho vývoja verejných financií na ktorý vo svojom stanovisku poukazujeme už niekoľko rokov. Hodnota budúcoročnej konsolidácie sa dostáva na úroveň 2,7 mld. eur. Štát však bude musieť prostredníctvom štátneho rozpočtu dofinancovať Sociálnu poisťovňu na úrovni 2,3 mld. eur. Energopomoc si vyžiada 420 miliónov a obsluha štátneho dlhu sa budúci rok vyšplhá na úroveň 2 mld. Teda ak si spočítame tieto sumy, tak konsolidácia prináša 2,7 miliardy ale len pri spočítaných týchto troch oblastí asi najvýznamnejších budeme na úrovni viac ako 4 miliárd. Ako môžeme vidieť, väčšina opatrení je primárne nasmerovaná do príjmovej stránky rozpočtu. Zvyšovanie daní a odvodov sú síce štandardné kroky, ktorými je možné zvýšiť príjem štátu, avšak ich výsledok nemusí zodpovedať očakávaniam a to z rôznych dôvodov. Tieto opatrenia prinášajú so sebou riziko utlmenia hospodárskeho rastu, ekonomickej aktivity firiem a obmedzenie spotreby v dôsledku vysokého daňovo-odvodového zaťaženia, ktoré je už dnes u nás jedno z najvyšších v rámci celej Európskej únie. V konečnom dôsledku to ovplyvní konkurencieschopnosť našich tovarov a služieb, zníži to obchodnú bilanciu i ekonomický rast krajiny. Zvolané filozofia konsolidácie s primárnym ťažiskom na príjmovú časť rozpočtu neprináša z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu potrebné výsledky. Doposiaľ realizované konsolidácie však naďalej predikujú deficit na úrovni až 4 % hrubého domáceho produktu, čo bude v roku 2026 znamenať asi 5,8 miliardový dlh. Dodatočné zdroje od produktívnej časti spoločnosti tak neprinášajú znižovanie vysokého deficitu a ani zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Naopak, získané zdroje boli a budú využité primárne na prevádzku štátu 13 a aj predčasné dôchodky, energopomoc bez potrebnej nevyhnutnej adresnosti. Konsolidácia preto neplní svoj účel, ktorým je znižovanie dlhu a naštartovanie reforiem podporujúcich dlhodobú udržateľnosť a rozvoj. Pri prepočte hrubého dlhu ... ===== ... a aj predčasné dôchodky, energopomoc bez potrebnej nevyhnutnej adresnosti. Konsolidácia preto neplní svoj účel, ktorým je znižovanie dlhu a naštartovanie reforiem podporujúcich dlhodobú udržateľnosť a rozvoj. Pri prepočte hrubého dlhu na každého obyvateľa, ktorý môže skončiť v roku 2026 na 91 mld. eur, sa dostaneme na sumu 16 700 eur, čo je navýšenie o 1 200 eur oproti tomuto roku, teda tá suma 16 700 eur, to je suma, ktorou zaťažujeme každého občana tejto krajiny bez ohľadu na to, či ide o seniora, alebo práve narodené dieťa. Čo je z nášho pohľadu veľmi dôležité, samotná výška dlhu je závažným makroekonomickým problémom, ale nie je to ten najväčší problém. Podstatné je to, akým tempom sa zadlženosť premietne do rozvoja krajiny, do rastu hrubého domáceho produktu, ktorý je predpokladom zdravej udržateľnosti. Transformácia dlhu do rastu sa nám však príliš nedarí. Príkladom pre nás môže byť aj keď môžu byť rozdielne pohľady na situáciu v Poľsku, tak príkladom môže byť aj Poľská republika, kde má vyššie parametre, ktorá má, tá Poľská republika má vyššie parametre zadlženia, ale rast v kľúčových oblastiach poľskej ekonomiky vytvára priestor pre udržanie zadlženia krajiny v zvládnuteľných rámcoch. Ak sa pozrieme na výdavkovú časť rozpočtu, tak konsolidačné opatrenia na tejto strane predstavujú 1,15 mld. eur., z nich je podrobne v rozpočte rozpísaných len 375 mil., teda len necelá tretina. Z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu ide o administratívne viazanie výdavkov v rámci jednotlivých kapitol, pričom tieto opatrenia nie sú dlhodobé, ani podstatné. Ide viac menej účtovné zmeny. Dnes je stále nejasné financovanie ohlásenej energopomoci a to až vo výške už spomínaných 420 mil. eur. Ak sa vláde Slovenskej republiky podarí dohodnúť s Európskou komisiou, bude to znamenať len to, že zdroje štrukturálnych fondov určené na vyrovnávanie ekonomicko-sociálnych rozdielov v našej krajine sa jednorazovo spotrebujú, nebudú slúžiť na potrebný investičný rast, či rozvoj regiónov. Ak Brusel nepodporí snahy vlády, tak táto nesystémová pomoc pôjde na vrub štátneho rozpočtu. Na tento problém upozorňoval Najvyšší kontrolný úrad aj v minulosti a upozorňovali sme na to, že naša krajina minula viac ako 1 mld. eur z nevyužitých európskych finančných prostriedkov práve na energopomoci v minulosti. My sme nedokázali neopakovateľnú pomoc Európy využiť na to, aby sme podporili ekonomický rast, aby sme znižovali regionálne disparity v našej krajine. Takže toto nie je problém len v kontexte energopomoci pre rok 2026, ale v kontexte tejto nesystémovej neadresnej pomoci z minulosti. Upozorňujeme na túto skutočnosť aj v našom stanovisku k rozpočtu pre rok 2026. Podľa strednodobého návrhu rozpočtu verejnej správy má deficit verejných financií klesnúť do roku 2028 pod 3 % hrubého domáceho produktu. Pre dosiahnutie takéhoto deficitu však bude potrebné prijať ďalšie konsolidačné opatrenia a to aj v rozsahu 1,8 % z HDP. NKÚ považuje v tejto súvislosti za dôležité, aby aj parlament prijal jasnú víziu konsolidácie, akým tempom chceme konsolidovať a do kedy. Je to dôležité hlavne preto, že ochota prijímať nevyhnutné konsolidačné opatrenia občanmi i samotnými firmami klesá. Bez viditeľného hospodárskeho rastu, znižovania dlhu štátu, či zvyšovania životnej úrovne ľudí, môže nastať vo verejnosti konsolidačná únava a verejnosť bude opatrenia, ktoré sú pre udržateľné verejné financie Slovenska potrebné, budú verejnosťou odmietané. Sme toho názoru, že konsolidácia môže byť úspešná, ak vláda spolu s parlamentom pristúpi aj k nevyhnutným a systémovým reformám štátu. Ide napr. o zmeny vo fungovaní vo fondovom hospodárení, riadení štátnych spoločností, vo fungovaní miestnej regionálnej samosprávy, v poistných systémoch, či už sociálnom alebo zdravotnom. Prípadná rezignácia vlády na zásadnú reformu štátu môže byť negatívnym signálom nielen pre samotných občanov Slovenska, domáce podnikateľské prostredie, ale taktiež zahraničných investorov, či medzinárodné ratingové agentúry. Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, v stanovisku úradu sa venujeme okrem iného vybraným verejným politikám, ktoré predstavujú najvýznamnejšie výdavky štátu. Na základe našej kontrolnej a analytickej činnosti ponúkame pohľad na sociálne politiky a politiku verejného zdravia. V tejto časti na rôznych príkladoch ukazujeme, že sociálna sféra a sociálne politiky, ktoré ju pokrývajú, si vyžadujú podstatné zmeny v ich samotnej filozofii. malo by sa prejsť od plošných riešení k diferencovaným a adresným, takým, ktoré riešia sociálny problém konkrétneho jednotlivca konkrétnej rodiny komplexne. Významným rizikom pre našu spoločnosť je nárast chudoby. Už dnes atakuje hranicu chudoby, či sociálneho vylúčenia alarmujúci milión ľudí. Najohrozenejšie skupiny obyvateľov sú osamelí rodičia s jedným, či viacerými deťmi, teda neúplné rodiny, Táto veľmi negatívna predikcia sa najviac prejavuje na východnom Slovensku, kde bezmála jedna tretina obyvateľov sa dostáva na hranicu chudoby, alebo na hranicu sociálneho vylúčenia v porovnaní s Bratislavským krajom. Sme v Bratislave a v tomto regióne len na úrovni ôsmych percent. Nehovoriac o tom, že Slovensko zaznamenalo najnižšiu pôrodnosť. Na 100-tis. ľudí pripadá iba 835 novorodencov. Tento demografický vývoj je pritom strategickým faktom pre udržateľnú a úspešnú budúcnosť našej spoločnosti. Dôchodkový systém založený na súčasných parametroch nie je vzhľadom na demografický vývoj i zmenu na trhu práce udržateľný. Detailne náš pohľad na dôchodkový systém si môžete naštudovať v našom stanovisku, ktorý sme vám predložili. Najvyšší kontrolný úrad sa zdravotníctvu venuje dlhodobo a chcem aj všetkým tým aktérom, ktorí kritizujú Najvyšší kontrolný úrad, povedať, že za ostatných 7 rokov sme vykonali bez mála tri desiatky odborných komplexných auditov. A ak niekomu chýbajú fakty a čísla, stačí si vyžiadať správy, protokoly z našich kontrol a všetky fakty a čísla v týchto dokumentoch je možné dohľadať a dočítať sa. Na túto verejnú politiku a preto sa téme zdravotníctva veľmi venujeme, ide po sociálnej oblasti druhý najvyšší objem verejných zdrojov. Do zdravotníctva ma v budúcom roku pritiecť bezmála 11 mld. eur a oproti roku 2025 ide o 935-miliónový nárast zdrojov. Na pokrytie výdajov v zdravotníctve bude využitých ešte 358 mil. z najväčšieho schváleného konsolidačného opatrenia v podobe vyšších zdravotných odvodov zo strany zamestnanca. Väčšina prostriedkov v zdravotníctve smeruje na mzdy zdravotníkov, na neudržateľný mzdový automat, ktorý môže dostať slovenské zdravotníctvo na kolená, ak sa tento problém nebude riešiť za aktívnej účasti aj vedenia rezortu. Budeme mať každý rok problém s dofinancovaním slovenského zdravotníctva. Slovensko dnes, podľa medzinárodných štúdií, patrí medzi štáty s najvyššou mierou neefektívnosti v slovenskom zdravotníctve. V roku 2022, kedy tá štúdia bola uskutočnená vo viac ako 200 krajinách sveta, bola efektivita slovenského zdravotníctva len na úrovni efektivity zdravotníctva v roku 1995. Ak sa pozrieme na objem zdrojov, ktorý tečie do slovenského zdravotníctva a efektivitu, ktorú dostávajú pacienti, tak je to žalostne málo. Najvyšší kontrolný úrad vás, poslancov a poslankyne, upozorňuje na významné riziko, ktoré vidíme aj v tom, že rezort zdravotníctva po prvýkrát ruší rozdelenie rozpočtu verejného zdravotného poistenia, kde sa nachádza približne 9 mld. eur, čím sa stráca transparentnosť a verejná kontrola nad využitím týchto zdrojov. V rámci rozpočtu je len položka 8,5 mld. a to rozdelenie týchto zdrojov bude v rukách rezortu zdravotníctva bez akejkoľvek detailnejšej kontroly poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Najvyšší kontrolný úrad opakovane upozorňuje na neustále zadlžovanie štátnych nemocníc. Už v I. polroku tohto roka sa dlh týchto trinástich koncových nemocníc vyšplhal na úroveň 1,3 mld. Ďalšie významné riziko predstavujú lekári, z ktorých viac ako štvrtina má vyšší vek ako 65 rokov a ide najmä o všeobecných lekárov a pediatrov, ktorí sú v prvom kontakte s pacientmi. Rozmanitosť výstupov z kontrolných akcií v politike zdravie nám umožňuje vysloviť názor, že aj keď sa tento segment dlhodobo považuje za podfinancovaný, nedostatok zdrojov v zdravotníctve nie je hlavným problémom. Pozornosť je potrebné upriamiť na to, akým spôsobom dokáže zdravotníctvo verejné zdroje využiť efektívne, ako účinne vie ministerstvo regulovať a kontrolovať všetkých hráčov v systéme a v neposlednom rade ako sa zlepší prístup pacienta ku včasnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Dámy a páni, dovoľte, aby som aj zareagoval na slová pána ministra a podporil ho presne v tom, na čo som upozornil poslancov finančného výboru počas jeho včerajšieho rokovania, že ak sa pozriete detailnejšie na rozpočet výdavkov, tak nám o 21 % stúpajú výdaje na zaplatenie nájmov štátnych inštitúcií v lukratívnych nových budovách, ktoré vlastnia mnohé firmy po tom, ako ich štát v minulosti vyhlásil za prebytočný majetok, ako sa zrekonštruovali a ako sa späť štátne inštitúcie do týchto inštitúcií nasťahovali. Suma, ktorú bude štát v budúcom roku hradiť týmto novým vlastníkom v bývalých štátnych budovách, sa dostala nad úroveň 100 mil. eur. Áno, jednoznačne Najvyšší kontrolný úrad podporuje to, aby štát hľadal zdroje, aby motivoval investičný rozvoj cez zveľaďovanie majetku, ktorý má štát k dispozícii, aby využíval primárne objekty, ktoré vlastní, nie, aby išiel do podnájmov lukratívnych lokalitách, či už Bratislavy alebo v rámci krajských miest. Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. Verím, že diskusia k zákonu roka bude možno kritická, lebo je to zákon roka, ale že bude konštruktívna. Že bude sa požívať aj argumenty, ktoré sú vyjadrené dátami z našeho stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu a že odborná, profesionálna práca tristodevätnástich zamestnancov Najvyššieho kontrolného úradu vám pomôže vytvoriť objektívnejší a ucelenejší pohľad na nielen tie pozitíva, ktoré sa v rozpočte nachádzajú, ale aj na riziká, o ktorých je potrebné diskutovať, pretože bez diskusie nemôžeme posunúť riešenie problémov našej spoločnosti pozitívne dopredu. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Ďakujem za pozornosť aj predsedajúcemu, ktorým je už podpredseda parlamentu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Rečník

Ľubomír Andrassy — rečníka sme nepriradili k poslancovi IX. volebné obdobie. Býva to člen vlády alebo hosť, ktorý v tomto období nemal mandát.

O čom sa v ten deň rokovalo

Program schôdze v deň tohto vystúpenia. Neznamená to, že poslanec hovoril práve o týchto návrhoch — je to kontext, o čom v ten deň rokovala Národná rada.

Zdroj: MediaPortál Národnej rady Slovenskej republiky · ID vystúpenia: 351456 · Otvoriť originál ↗ · dáta stiahnuté 22. 8. 2026