Juraj Krúpa — iné vystúpenie, 39. schôdza

Technici, prosím, 5, 10 koľko potrebujeme? Áno, takže vyhlasujem 10-minútovú prestávku z dôvodu technického, žiadneho iného. Dobre? Nech sa páči. (Prestávka.) ...k niekoľkým ďalším stretnutiam premiéra Fica s Vladimírom Putinom, ktorý je považovaný medzinárodným spoločenstvom, ako aj Medzinárodným tribunálom v Haagu, za vojnového zločinca. Naznačuje to, že Slovensko ako členská krajina Európskej únie a aliancie sa snaží mať akési, že kvázi štandardné vzťahy s krajinou, ktorá jasne deklaruje svoje imperiálne záujmy a ktorá porušila jasne medzinárodné právo a máme tu samozrejme vyjadrenia aj predstaviteľov tejto vládnej koalície, ktorí dokonca tvrdia, že áno, došlo k medzinárodnému, teda porušeniu medzinárodného práva. Ale tieto tvrdenia sú všetky tak suché, tak právnicky predkladané, že ako keby to bola bežná záležitosť každodenného charakteru. To je niečo také, ako keď neumožníte nejakej nákladnej lodi kotviť v medzinárodnom prístave a poviete, je to porušenie medzinárodného práva. Áno, aj to je porušenie medzinárodného práva. Predstavte si, a takýmto spôsobom sa konštatuje porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie pri totálnej agresii a teda totálnej vojne Ruska voči Ukrajine, ktorá sa zakladá na tom, že Ruská federácia, resp. Kremeľ a jeho predstavitelia, najmä Vladimír Putin neuznáva Ukrajinu ako štát a neuznáva Ukrajincov ako národ. Nepriznáva im jednoducho tieto atribúty a tieto práva, ktoré sú základným predpokladom medzinárodného práva ako takého. A my ako susedia Ukrajiny jednoducho nemáme od našich čelných predstaviteľov tie vyjadrenia, ktoré počujete aj u iných partnerov a spojencov a to je to, že nielen to, že odsúdite Ruskú federáciu ako niekoho, kto porušil medzinárodné právo tým, že vraždí deti, ženy a zabíja ľudí a ničí infraštruktúru na Ukrajine, ale aj niečo pre to urobíte. Urobíte preto niečo, aby ste sa snažili jednoducho vyjadriť aj poľutovanie nad tým, že sú unášané ukrajinské deti, poľutovanie nad tým, že sú zabíjané ukrajinské ženy, že sú zabíjaní civilisti, nevinní ľudia, likvidovaná infraštruktúra a tak ďalej. Nevidíte, nepočujete to z úst našich predstaviteľov, že by mali jednoducho zľutovanie alebo pochopenie pre to, čo sa na Ukrajine deje, akým spôsobom sa Ukrajina snaží brániť. Jedine vtedy vidíte pohoršenie z úst našich vládnych predstaviteľov, ak dôjde napríklad k narušeniu ropovodu alebo plynovodu Družba. Vtedy je obrovský krik, vtedy máme tu plné ústa našich vládnych predstaviteľov ako si to môžu tí Ukrajinci dovoliť sa takýmto spôsobom brániť, že napádajú infraštruktúru agresora a že takýmto spôsobom táto môže aj ovplyvniť našu energetickú bezpečnosť, bez ohľadu na to, že už dávno sme mali mať energetickú bezpečnosť diverzifikovanú, ale k tomu sa ešte aj počas môjho príhovoru vrátim. Čiže vidíme diametrálne rozdiely v prístupe zahranično-politickom našich vládnych predstaviteľov a nie je to len v kontexte vojny na Ukrajine. Je to aj v kontexte vnímania kto sú naši partneri, kto sú naši spojenci, vnímania toho s kým sa stretávajú naši čelní predstavitelia, o čom rokujú a aké sú záujmy, ktoré sa snažia presadzovať a aké dopady a následky to môže mať pre Slovenskú republiku ako takú. Preto ešte raz tvrdím, že toto uznesenie, ktoré bolo predložené v januári, má naďalej svoju aktuálnosť, bohužiaľ. A pevne verím, že aj keď budú takí, ktorí s tým nebudú súhlasiť vo vládnej koalícii, že sa to uznesenie aspoň pozreli, aby aspoň niečo z toho videli, že čo si opozícia reálne myslí a že to nevníma len pasívne, že tu opozícia nesedí len tak, aby tu len stláčala gombíky ako sa jej povie. To je z mojej strany na úvod zatiaľ všetko a určite sa potom hlásim hneď aj do rozpravy. Ďakujem veľmi pekne.