Ján Hargaš — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, čo ste nám to doniesli, kolegovia? Alebo respektíve, toto ste nám doniesli už nie je to čo tu máme. To je ten hlavný problém. Ale dostanem sa aj k tomu. Dobre, začnem nejak, tak vopred upozorňujem, že budem čítať dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pán predsedajúci, na záver mojej rozpravy. Začnem genézou. O adresnej energopomoci tu počúvame už dlho. Dva roky minimálne. Dva roky voláme po tom, aby sa energopomoc poskytovala adresne. Nejde tu o nejaké malé peniaze, malé hrušky. To sú stovky miliónov, ktoré dávame na energopomoc a je načase, aby sme ju poskytovali naozaj tým, ktorí energopomoc potrebujú. Čiže ohrozeným domácnostiam, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou. Prvým krokom, ktorý v tomto spravila vláda bol zákon, ktorý prišiel na jar. Už neviem presne, ktorý mesiac, máj myslím alebo tak nejak, apríl-máj. A to bol zákon, vďaka ktorému ministerstvo hospodárstva mohlo zbierať údaje, veľmi citlivé údaje o príjmoch, o majetku, o sociálnych dávkach a o čomkoľvek, aby si nejakým spôsobom zanalyzovalo, aká je vlastne situácia na Slovensku, v akej kvalite tie údaje sú a či teda vedia poskytovať túto energopomoc automatizovaným spôsobom. My sme vtedy navrhli pozmeňujúci návrh, aby ľudia mohli odmietnuť takýto zber údajov, ak si neželajú, aby sa takéto rozsiahle a citlivé údaje o nich zbierali a analyzovali a ďakujem, že vtedy ministerstvo nášmu návrhu vyhovelo. Táto možnosť sa do zákona zaviedla a využilo ju podľa mojich informácii približne 20-tisíc ľudí. Čiže 20-tisíc ľudí na Slovensku povedalo, že nechce, aby štát o nich zbieral takéto citlivé údaje v takomto veľkom rozsahu. 20-tisíc. Hovorím to preto, že dostanem sa opäť k tomu problému so zberom údajov, čo vnímame ako problém pri tomto zákone. Problém s týmto zákonom máme na dvoch, v dvoch rovinách. Ten prvý, tá prvá rovina je, že sa tu naozaj stále nerozprávame o tom, ako bude fungovať adresná energopomoc. Áno, tento zákon stanovuje nejaký legislatívny rámec, stanovuje aké sú role v celom tom procese, aké sú kompetencie, že sa vytvorí nejaký register a v zásade hovorí, že všetky parametre toho, čo bude adresná energopomoc, ustanoví nariadenie vlády. Čiže postupne sa nejak odbaľuje tá cibuľa, ale ešte stále nevieme, že ako teda bude vyzerať tá adresná energopomoc. Jediné, čo zatiaľ vieme sú vyhlásenia predstaviteľov vlády, že adresnú, v úvodzovkách, adresnú energopomoc dostane 90 až 95% ľudí na Slovensku. Tak ja sa pýtam, že čo je to za adresnosť? Keď 90 až 95% ľudí dostane energopomoc. Ja si myslím, že to nie je adresné. Alebo, ak by som otočil ten argument, ak tvrdíme, že 90 až 95% ľudí na Slovensku je ohrozených energetickou chudobou po 14 rokoch sociálno-demokratických vlád, tak je to veľmi zlé vysvedčenie. Takže nemyslím si, že tento zákon v skutočnosti prináša nejakú adresnosť. Naozaj, to je zákon, ktorý nejak stanovuje rámce a vlastne to dôležité sa dozvieme opäť až na konci roku, predpokladám, že pár týždňov pred koncom roka formou nariadenia vlády, ktoré stanoví nejaké parametre ako v skutočnosti bude vyzerať adresná energopomoc. No a teraz ten druhý problém. A ten druhý problém je s rozsiahlym zberom údajov. A teda ja sa venujem digitalizácii, takže ja budem posledný, ktorý by brojil proti tomu, aby štát využíval údaje na to, aby ľuďom uľahčil život, ale v tomto prípade si myslím, že ideme ďaleko nad rámec toho, čo je potrebné. Jednak preto, že ministerstvo samo teda hovorí, prostredníctvom pani ministerky, že adresnú energopomoc chcú poskytovať 90 až 95%, čiže takmer každému. Údaje budeme analyzovať o každom človeku na Slovensku a to si myslím, že je ďaleko za rámec toho, čo by bolo potrebné. Spôsobom, akým sa tieto údaje budú zberať, to si chcem aj overiť, či to chápeme správne, ale teda z toho ako som pochopil napísaný zákon je, že teda tie údaje sa budú zberať pravdepodobne viackrát do roka. Možno mi to pani ministerka v záverečnom slove nejak ozrejmí, ale že asi viackrát do roka. Predpokladám, že na jeseň alebo niekedy v septembri alebo niekedy v takom čase prebehne ten finálny zber, na základe ktorého sa teda vyhodnotí, či daná energetická domácnosť, akú má tá daná energetická domácnosť bonitu a či teda spadá alebo nespadá do adresnej energopomoci. Predpokladám, že takto nejak to bude fungovať. Opravte, ak sa mýlim, ale teda viackrát do roka s tým, že nejaké finálne rozhodnutie bude predpokladám, že niekedy na jeseň alebo ten finálny zber údajov, na základe ktorého potom vláda prijme nariadenie bude niekedy na jeseň, predpokladám. No a zákon ustanovuje, konkrétne v § 9 ods. 4, že k údajom a teraz citujem, k údajom na účely posúdenia a prehodnotenia splnených podmienok podľa § 4 ods. 2 a zániku práva energetickej domácnosti na adresnú energopomoc sa pristupuje automatizovaným spôsobom medzisystémovou komunikáciou informačných systémov, zatiaľ v pohode, áno, automatizovane systémy si vymenia údaje a bla bla bla bla, v nevyhnutnom rozsahu a nevyhnutný čas potrebný na spracovanie údajov a určenie potrebných hodnôt z nich. V poriadku. Ale, naozaj sa pýtam, že čo je nevyhnutný rozsah a ... .. spôsobom medzi systémom komunikáciou informačných systémov. Zatiaľ v pohode, áno. Automatizovane systémy si vymenia údaje a bla, bla, bla, bla, bla. V nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas potrebný na spracovanie údajov a určenie potrebných hodnôt z nich. V poriadku, ale naozaj sa pýtam, že čo je nevyhnutný rozsah a nevyhnutný čas? Čo je nevyhnutný rozsah, nevyhnutný čas? Pretože nevyhnutný rozsah môže znamenať, že všetky údaje, ktoré sú vymenované v § 13 a nevyhnutný čas môže kľudne znamenať aj pol roka. Že tam tie údaje budú sedieť pol roka. A naozaj by som chcel vidieť, že toho kto bude potom rozporovať, že pol roka nebolo nevyhnutné. Čiže máme problém z touto formuláciou, pretože naozaj dáva ministerstvo hospodárstva veľmi široký mandát pokiaľ ide o rozsah údajov, ktoré bude zbierať a pokiaľ ide o dobu, ktorú bude tieto údaje môcť udržiavať, hej? Ten rozsah, aby som to teda priblížil je podobný, nerobil som si priznám sa nerobil som si presné kros referencovanie medzi tým jarným zákonom a týmto zákonom. Ale ten rozsah bude, bude podobný ako, ako bol na jar. Čiže údaje z finančnej správy o príjmoch a daňových priznaniach. Údaje zo sociálnej poisťovne prípadne úradov práce ohľadom sociálnych dávok. Údaje z katastra ohľadom nehnuteľností a nehnuteľného majetku. Ďalšie údaje z rôznych systémov, ktoré používajú ozbrojené zložky ohľadom výsluhových dôchodkov a tak ďalej. Čiže rozsiahli veľmi veľký rozsah údajov a veľmi citlivých údajov. Naozaj jedno miesto z ministerstva hospodárstva sa tam stane jedno miesto, ktoré bude agregovať všetky najcitlivejšie údaje o príjmoch a majetkoch obyvateľov na Slovensku. Také jedno agregované miesto dnes ani neexistuje pokiaľ nie je v SISke a naozaj sa dostávame do tohto stavu, že takéto miesto vznikne na ministerstve hospodárstva. Všetky najcitlivejšie údaje o príjmoch a majetku všetkých ľudí na Slovensku, všetkých ľudí na Slovensku budú sedieť na ministerstve hospodárstva. A jediná garancia, ktorú máme je, že v nevyhnutnom čase a v nevyhnutnom rozsahu. Čo je teda veľmi diskutabilné, čo je nevyhnutný čas čo je nevyhnutný rozsah. Ja z toho teda veľmi dobrý pocit nemám. Takže to je ten, to je ten druhý problém a aby sme len nehovorili o tom aké sú problémy, tak povieme aj aké sú riešenia. A hovoril som to už aj, keď sem prišiel ten jarný zákon. Ešte teda na vysvetlenie. Ten jarný zákon slúžil iba na nejakú analytiku alebo z analyzovanie údajov a týmto novým zákonom sa ten jarný ruší, hej? Čiže, čiže ruší sa celé to čo sme tu mali doteraz. Prichádza nejaká nová, nová schéma. Ale teda problém s tou novou schémou je, že na rozdiel od toho jarného zákona v tejto schéme ľudia nemajú možnosť odmietnuť takýto rozsiahli zber údajov. Čiže 20 tisíc ľudí na jar vyjadrilo, že si neželá takýto rozsiahli zber údajov o nich na ministerstve hospodárstva. Tých 20 tisíc ľudí dnes tú možnosť nemá. Podľa toho ako je napísaný tento zákon, keď bude schválený. Čiže táto možnosť zaniká. Ľudia nebudú proste môcť povedať, "Nechcem, aby ste o mne tieto údaje zberali a kľudne sa vzdávam nároku na energopomoc, ale nechcem, aby ste to robili, aby ste moje údaje takýmto spôsobom spracúvali a zberali." Táto možnosť tam nie je a preto ju tam chceme zaviesť. Tam sa dostanem pri, pri odôvodnení našich pozmeňovákov. Takže vrátim sa naspäť, že aké by boli riešenia, hej? Problém máme zadefinovaný. Aké by mohli byť riešenia. Hovoril som to už teda pri tom jarnom zákone. To prvé riešenie je úplne otočiť filozofiu. Čiže na miesto toho, že štát bude automatizovane analyzovať a rozposielať poukážky alebo oznámenia o tom, že niekto má alebo nemá nárok na energopomoc, tak to celé otočíme. Že ľudia, ktorí budú chcieť energo pomoc budú môcť o ňu požiadať. A tá žiadosť vôbec nemusí byť kopa papierov. To môže byť jeden papier, ktorou len požiada, že má záujem o energopomoc a dokonca to nemusí byť ani papier. To môže byť kľudne elektronická žiadosť. Žiadam, aby štát prehodnotil moje údaje s ohľadom na možnosť poskytnutia energopomoci. Takáto jednoduchá žiadosť by to mohla byť. Tým človek dá súhlas a na to, aby si štát pozbieral všetky údaje, vyhodnotil ich a potom mu buď priznal alebo nepriznal na energopomoc. Takýmto jednoduchým spôsobom by to mohlo fungovať. A ja si myslím, že keď ľudia chcú dostať dotáciu od štátu, tak jedna žiadosť alebo jeden papier predsa nemôže byť problém. A myslím si, že takýmto systémom, ktoré navrhlo ministerstvo držíme ako rukojemníkov veľkú časť populácie, ktorí si nebudú môcť povedať, že ja nechcem, aby ste zbierali moje dáta. Ja nechcem energopomoc, nechajte ma na pokoji. Jednoducho ľudia, ktorí chcú energopomoc by mali dostať možnosť o ňu požiadať jednoduchým spôsobom. Žiadna kopa papierov, žiadne preukazovanie príjmov a neviem čo to všetko ten štát vie spraviť, keď o to človek požiada. Jedným papierom. Český model. Alebo model nášho príspevku na bývanie. Už vám to tu opakujeme myslím, že šesť krát alebo koľko, pred koľkými rokmi sme to predložili ako návrh. Príspevok na bývanie ako dávka, ktorá naozaj pomôže tým, ktorí sú najviac ohrozený energetickou chudobou. Čiže požiadajú, štát si pozbiera všetky ich údaje. Vyhodnotí a buď im prizná alebo neprizná nárok. Takto jednoducho by to mohlo fungovať. Čiže to je prvý spôsob riešenia, lepší. Si myslím ako tento zákon. Ten druhý spôsob riešenia je okej ak to chcete robiť takto, že idete lustrovať celú populáciu a ja viem, že nemáte rada pani ministerka to slovo lustrovať, ale ako to takto bude, hej? Že idete zberať o celej populácii na Slovensku o ich príjmoch a majetku. Tak keď to už teda takto chcete robiť, tak dajte aspoň ľuďom možnosť odmietnuť takýto zber. Mne to príde fér. Aby ľudia mohli povedať, že ja si neželám, aby ste takto vyhodnocovali moje najcitlivejšie údaje. Nemám v tom dôveru a vôbec, prečo by som s tým mal byť okej. Sú to moje údaje. Je to môj majetok, moje prijmi a pokiaľ sa teda nechce štát tváriť ako veľký brat, tak by mal takejto žiadosti vyhovieť ak niekto proste nechce. Ak nechce. Dnes tú možnosť v tomto zákone nemáme. A preto prednesiem pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým tam túto možnosť chceme zaviesť, aby ľudia mohli odmietnuť zber údajov. Čím sa samozrejme vzdajú aj nároku na energopomoc. Pretože ten zákon je napísaný tak, že inak sa to spraviť žiaľ nedá ale, keď naozaj sú domácností, ktoré nechcú energopomoc nechcú, aby štát lustroval ich údaje, tak dostanú možnosť toto odmietnuť. V prvom roku 30 dní od účinnosti tohto zákona. V ďalších rokoch vždy na konci septembra. Niečo ako pri zdravotnej poisťovni. Vždy raz za rok máte možnosť zmeniť zdravotnú poisťovňu, tak aj pri energopomoci budete mať raz za rok ak by ten pozmeňovák prešiel, raz za rok možnosť odmietnuť zber údajov a odmietnuť energopomoc na ďalší rok. Ja si myslím, že to je fér. Nechať ľuďom tú možnosť povedať či chcú alebo nechcú. Energopomoc respektíve lustrovanie údajov. Mne to príde fér. Čiže takúto možnosť tam chceme zaviesť. Takže to by bolo druhé riešenie, hej. Prvé riešenie, otočiť celú filozofiu namiesto automatizovaného zberu údajov celej populácie to otočiť, aby ľudia mohli požiadať o energopomoc. Druhé riešenie je, keď už to chcete robiť automatizovane na celú populáciu, tak dať ľuďom možnosť odmietnuť. No a tretie riešenie, dobre. Ak už teda chcete zberať tie údaje o celej populácii a ani im nechcete dať možnosť, aby to odmietli, tak to minimum čo môžeme spraviť je a máme na to informačné systémy v štáte, aby ľudia mali prehľad nad tým, kto za akým účelom, v akom rozsahu a kedy spracovával ich údaje. A to si myslím, že je absolútne minimum, ktoré by sme mali spraviť. A máme na to informačný systém. Ten informačný systém sa vymyslel ešte za poslednej vlády SMER-u, zrealizoval sa za tej minulej vlády. Volá sa Managment osobných údajov. Zhodou okolností ten systém spravuje stranícky kolega pani ministerky pán Šutaj Eštok. A presne toto bola myšlienka za týmto systémom. Ten systém má slúžiť na to, aby ľudia mali formou nejakej aplikácie alebo cez web prehľad o tom čo sa deje s ich údajmi, ktoré odovzdali štátu. Kto k nim pristupuje, za akým účelom, v akom rozsahu, kedy. Presne to je myšlienka toho systému. Managment osobných údajov. Stál nás niekoľko miliónov z eurofondov, tak ho poďme využiť na to, na čo bol určený. Okrem toho ten systém mal slúžiť aj na to, že budete môcť svoje údaje poskytnúť aj tretím osobám. Napríklad bankám, keď budete chcieť s vašim súhlasom samozrejme. A potom, že výborná, výborná myšlienka. Výborná myšlienka, máme to. Tak ja sa pýtam. Prečo to nezačneme využívať. Toto je ideálny prípad, kde by sa ten systém mal využiť. Takže to je tretie riešenie. Myslím, že naozaj veľmi konštruktívne tomu pristupujem. Pani ministerka žiadala, aby sme boli konštruktívny a vecný v tej debate, tak sa snažím byť veľmi konštruktívny. Tri návrhy akým spôsobom to robiť inak. Jeden už teraz zrejme nemôžete prijať ten prvý, pretože už ste sa rozhodli ísť nejakou filozofiou. Napísali ste nejak ten zákon ale tie zvyšné dva prijať môžete, pretože predkladáme tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré by tieto možnosti zaviedli. Čiže jeden pozmeňovák zavedie možnosť ľudí kontrolovať si kto k ich údajom pristupuje. Kedy a za akým účelom. A ten druhý pozmeňovák zavádza možnosť pre ľudí odmietnuť takýto rozsiahli zber údajov a odmietnuť aj energopomoc ak ju nepotrebujú, nechcú alebo chcú prispieť ku konsolidačnému cieľu. Čiže to je v skratke, kde vidíme problémy a aké navrhujeme riešenia pri tomto zákone. Ešte mám pár otázok, ktoré by som bol veľmi rád, keby v rozprave sa nejak vysvetlili a som rád, že tu pani ministerka je a ona teda má tendenciu si robiť aj poznámky a potom nám odpovedať v záverečnom slove. Takže mňa by zaujímalo, že ako pokryjeme naozaj tých najchudobnejších. Tých naozaj najchudobnejších, ktorí nemajú odberné miesto. Kúria si ja neviem drevom, hej. Ako pokryjeme takéto domácnosti. Lebo to sú tí, ktorí najviac potrebujú tú energopomoc. A teraz z tohto návrhu zákona mi nie je úplne jasné, že akým spôsobom ich chceme pokryť. Pretože ak nemajú odberné miesto, tak sa nedostanú do registra. Tým pádom sa nevyhodnotí ich, ich bonita a tým pádom nebudú mať nárok. Ale ak sa mýlim, veľmi rád si vypočujem, že ako to bude riešené. A teda tá druhá otázka je, že ako to bude v praxi fungovať. Či sme správne pochopili to, že sa bude niekoľkokrát do roka zberať tá sada údajov a približne niekedy na jeseň sa bude vyhodnocovať to, že či človek má alebo nemá nárok na energopomoc. Pretože nie je to úplne z toho návrhu zákona jasné. No čiže to sú otázky, ktoré nie sú jasné. A jedna vec, ktorá je jasná od dnešného rána je, že tento zákon žiaľ dostal takú poslednú ranu istoty na Výbore pre hospodárske záležitosti. Ja neviem, ja neviem prečo to robíte kolegovia? Na Výbore pre hospodárske záležitosti pán poslanec Mego, ktorého tu vidím predložil pozmeňujúci návrh k zákonu o energopomoci, pozor, ktorý čuduj sa svete rieši branné sily alebo ako to nazvať? Ja to tu mám aj presne, aby som to presne (Reakcia z pléna.) Ďakujem, ďakujem kolegovia. Národné obranné sily. Áno je to za. Čiže prišiel pozmeňovák na výbore, ktorý teda novelizuje zákon 150/2025 o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Mení tam kadejaké parametre toho kto a ako, kedy, koľko peňazí môže dostať, hej? Že do detailu nepôjdem. To možno kolega Valášek to má lepšie načítané a vysvetlí vám to. Ale ja by som sa chcel naozaj spýtať prosím vás kolegovia, ktorý ste toto aj pána predkladateľa tohto pozmeňováku pána Mega. Čo má branná povinnosť s energopomocou? Lebo to je prílepok pár excellans. Naozaj ma to zaujíma. Čo má branná povinnosť s energopomocou? V tomto zákone riešime energopomoc a vy do neho prilepíte pozmeňovák, ktorý rieši brannú povinnosť. Tak ja neviem, že či teraz tak sme na tom zle s tou energickou bezpečnosťou, že teraz branci budú nejak, čo, čo budú robiť? Že prečo budete riešiť brancov v zákone o energopomoci? Pán spravodajca vy viete? (Reakcia z pléna.) Andrej, Danko, podpredseda NR SR Nech sa páči pokračujte pán poslanec. Hargaš, Ján, poslanec NR SR V pohode. Ja, ja mám rád diskusiu, takže, takže. Andrej, Danko, podpredseda NR SR Ale, ale tu platí rokovací poriadok. Tu nie sme na párty v kaviarni. Nech sa páči. Hargaš, Ján, poslanec NR SR Bože chráň, aby sme boli na párty v kaviarni. Ale niekedy tá legislatívna iniciatíva tak vyzerá kolegovia. Že včera bola párty a dneska prišli prílepky. Naozaj, že mňa by prosím vás prihláste sa niekto z koalície do faktickej poznámky. To, že sme boli na výbore neboli na výbore, ja nie som členom toho výboru. Takže som v pléne a pýtam sa ako každý iný poslanec, ktorí ma právo sa pýtať v pléne, že čo má branná povinnosť s energopomocou. Či tí branci budú krútiť na bicykloch a budú vyrábať elektrinu alebo, alebo budú ja neviem, čo budú robiť? Že prečo? Prečo brzdníte ten zákon takýmto prílepkom? Lebo to je prílepok a ja som, počul som tu nejaký dôvod, že to je konsolidačné opatrenie. Že teda tí branci, že to sú konsolidačné opatrenia. Neviem. Kolega Valášek asi vysvetlí či áno alebo nie. A že aj energopomoc je konsolidačné opatrenie. A že teda touto logikou to tam vlastne úplne sedí. No ako bravo, hej. To ste si mohli aj lepší argument vymyslieť. Mohli ste povedať, že ten zákon je legislatíva a aj pozmeňovák je legislatíva a tým pádom je to v poriadku. Lebo obidve sú legislatíva. Že naozaj kolegovia vecne to absolútne nesúvisí v rámci s energopomocou. Takže stále nevidím pána predkladateľa pozmeňováku prihláseného s faktickou. Tak neviem. Možno potom v rámci debaty v bufete nám to vysvetlí, že čo majú branci s energopomocou. Naozaj neviem. A teda nezaskočí to len nás ale aj jedného konkrétneho koaličného partnera, ktorého nebudem menovať, pretože to bolo off rekord. Takže takýmto spôsobom si tu píšete legislatívu. Že ráno sem prídeme do pléna a my ako opoziční poslanci a jeden koaličný partner zistíme, že ste prilepili niečo k zákonu energopomoci. No neviem. Šípim, že najbližšia koaličná rada bude zaujímavá. A preto navrhujem pán spravodajca, to je pre vás. Navrhujem, aby sa o bode 7 spoločnej správy hlasovalo osobitne. Keďže to je ten prílepok. Takže ešte máte šancu napraviť čo ste spáchali na výbore a tento prílepok odmietnuť. Dobre. Takže asi toľko k meritu veci a prílepkom. A teda odôvodním naše pozmeňováky. Ja som to už vlastne spravil v rozprave. Čiže jeden pozmeňujúci návrh, ktorý budem čítať ako prvý