Ingrid Kosová — faktická poznámka, 39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Moja kolegyňa v podstate už prakticky vystihla celú tú pointu, ale ja sa chcem v prvom rade, pán Šmilňák, vám poďakovať za to, že ste vstúpil do rozpravy a že ste dal takýto podnetný príspevok k diskusii, pretože si myslím, že je veľmi podstatné, aby sme diskutovali o tom, čo vlastne má byť cieľom inkluzívneho vzdelávania na Slovensku. Ja s vami súhlasím v tom, že inklúzia na Slovensku nefunguje. Dokazujú to, samozrejme, aj výsledky PISA, ktoré jednoznačne hovoria o tom, že jedna tretina detí nemá základné gramotné schopnosti a zručnosti. A sú to najmä deti, ktoré sú z nižšieho socio-ekonomického zázemia, čiže ak hovoríme, že inklúzia nefunguje, tak nefunguje práve preto, že tá selekcia, ktorá na Slovensku existuje, je, že máme školy, kde sa nám zgrupujú deti s vyšším socio-ekonomickým zázemím, a potom máme školy, kde máme deti s nižším, prípadne sú to čisto rómske školy, pretože čelíme aj segregácii. A toto je problém našej inklúzie, že takýmto spôsobom rozdeľujeme deti na základe toho, z akého prostredia socio-ekonomického pochádzajú a na základe etnicity. Podporujem aj zároveň aj tú myšlienku, že inklúzia nie je v príkrom rozpore so špecializáciou. Selekcia druhu špecializácia toho, že by si deti mali vyberať podľa svojho potenciálu a podľa svojho nadania cestu v živote, je veľmi správnym riešením. Pretože škola má byť priestorom, kde individuálne pristupujeme k deťom na základe ich schopností, ich vedomostí, ich potenciálu a rozvíjame ich v tom. To znamená, že učiteľ by mal podporovať to, ako sa ktoré dieťa bude v živote špecializovať. Ak je niekto talentované na hudbu, musíme mu vytvoriť na to priestor, ak je talentované pohybovo, vytvorme mu na to miesto. To ale neznamená, že v takomto prostredí nemôže dochádzať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)