Ivan Hazucha — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Ďakujem pekne, vážený pán predseda, pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k predkladanému návrhu uznesenia Národnej rady. Už viac ako desaťročie v našej spoločnosti, najmä cez mainstreamové média dostávajú veľký priestor rôzne politicky orientované a angažované mimovládne, neziskové organizácie, ktoré sa vyjadrujú k aktuálnym, spoločenským a politickým témam. Ich predstavitelia hodnotia prácu a konanie politikov, vyjadrujú svoje názory a výrazne ovplyvňujú myslenie ľudí a ich pohľad na dianie na Slovensku, ale aj vo svete. Drvivou väčšinou sa vyjadrovali voči vládnym stranám veľmi kriticky. Výnimkou boli roky vlád troj-vládia Matovič, Heger, Ódor, kedy sa diali tiež zvláštne veci, z môjho pohľadu onakvejšie zvláštne veci, najmä zo silových zložiek štátu a vtedy zázračne mlčali. Resp. napomáhali alebo vedomky či nevedomky kryli nekalú činnosť politikov aj orgánov OČTK. Po roku 2023 opäť vo svojej činnosti výrazne pookreli, veď ich odveký nepriateľ Smer a Robert Fico vyhral voľby a zostavil vládnu koalíciu zo strán, ktoré určite nie sú v ich priazni. Vždy ma v médiách iritovali ich vyjadrenia, nie pre kritiku samotnú, ale pre ten priestor, ktorý dostávali a dostávajú na masírovanie myslenia ľudí. Vždy ma zaujímalo, kto sú oni. Tí pod veľmi honosnými názvami rôznych inštitúcií, inštitútov, neziskových organizácií a iných pôsobiaci ľudia. Čo v skutočnosti robia, z čoho a ako žijú, kto a ako ich platí? A či ten priestor, ktorý ich predstavitelia dostávajú je oprávnený vzhľadom k tomu, že ich nikto alebo keď chcem byť objektívny, tak takmer nikto vôbec nepozná. Neprešli voľbami, kde by im ľudia, občania Slovenska dali alebo nedali dôveru a nemajú žiadnu hmatateľnú zodpovednosť za riadenie tejto krajiny. Ale dokonca ani za vyjadrené názory, za ich pravdivosť a korektnosť. Ich vyjadrenia slúžia prevažne, len na masírovanie myslenia obyvateľstva, ohýbanie a presmerovávanie názoru bežným životom zaneprázdneného človeka. Akoby mu chceli povedať, vy nemusíte myslieť my myslíme za vás a povieme vám, ako to máte správne vidieť a chápať. Keďže ako som spomenul, takto len zo vzrastajúcou intenzitou to funguje už hodne cez desaťročie. Nadobúdal som dojem, že ľudia pracujúci v tomto tzv. treťom sektore a vyjadrujúci sa smerom k verejnosti musia byť extrémne múdri ľudia. Ale najmä krištáľovo čistí, čestní a transparentní, keď si dovolia byť takí kritickí. Veď hádam aspoň u nich teda platí, že keď si bez viny, máš právo hodiť kameňom. Neobjektívne informácie médií, v ktorých oni dostávali, tieto entity najväčší priestor, a tiež doba rokov 2020 - 2023 mi však naštrbila dôveru v tieto organizácie. Preto som uvítal a podporoval zákon, ktorý mal ambíciu istým spôsobom odkrývať alebo osvetľovať pozadie týchto organizácií. Žiaľ, značne sme pri tom zákone vymäkli, aspoň z môjho pohľadu. Takzvané mienkotvorné médiá, tieto mimovládne a vraj neziskové, ale politicky angažované organizácie vyniesli na taký morálny piedestál, že zo strachu nad čiastočným stransparentnením ich financovania a odkrytia ich donorstva sa slabší jedinec rozhodol päťkrát vystreliť na predsedu vlády Slovenskej republiky. Samozrejme, nie s úmyslom ho zavraždiť, iba ho vyradiť z činnosti, napríklad piatimi projektilmi deväť milimetrového kalibru, ho len tak poštípať alebo spôsobiť mu zápal slepého čreva alebo koliku. Niektoré z týchto organizácií za svoju činnosť dostávajú cez rôzne podporné, dotačné a grantové schémy podporu aj zo štátneho rozpočtu, cez ústredné orgány štátnej správy. A ukazuje sa, že napriek spomenutému morálnemu piedestálu týchto organizácií veci nemusia byť až také ružové a transparentné. Už vlani tu boli spomínané niektoré záležitosti súvisiace s podporou mimovládnych organizácií členov rodiny pána poslanca Šimečku, netransparentné prideľovanie dotácií, zvláštne výberové komisie i zvláštne účtovanie, ale aj nevyúčtovanie poskytnutých finančných prostriedkov a aj konanie zo strany Európskej únie. Pri odvolávaní pána Michala Šimečku, toho tu zaznelo hodne. Teraz tu máme ďalšie nazvem to nezrovnalosti, pri žiadostiach o podporu na konkrétne projekty, ich zdupľovanie dokonca striplovanie. A pridelenie si štedrých odmien, keďže podpôr prišlo viac a z viacerých zdrojov a náklady boli len jedny a možno cez covid aj nižšie, tak peniažťoky zostali. No a hriech by ich bol vracať. No, tak si ich vraj dve konateľky, aktivistky rozdelili. A ja naivný som si vždy myslel, že neziskovky sú preto neziskovkami, že to ľudia v nich sa angažujúci robia nezištne a z presvedčenia. Minulý týždeň tu od kolegýň z opozície zaznelo, že je nekorektné alebo nefér vťahovať do politických hier a prekáračiek rodinu. Naozaj s tým súhlasím, aj mňa...