Jozef Hajko — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dobehol som svižným krokom, ale tá technika niekedy zlyháva. Ja sa budem snažiť byť stručný, som tu teda posledný asi dnes, takže budem sa snažiť vtesnať do toho limitu, ktorý tu mám. Ja by som sa zameral na jedno také upozornenie, ktoré nám hrozí, a potom by som podobne, vlastne aj kolega Štefunko to spomínal, a vlastne aj ďalší, upozornil skôr na nejaké alternatívne riešenia, ktoré sa nám núkajú, keď chceme nejakým spôsobom pomôcť pri tých cenách energií. K zákonu som sa vyjadril už, čo sa týka rokovania o skrátenom konaní. Pokladám ho za zákon, ktorý je vlastne technický, skôr taký 20-stranový predpis, ktorý upravuje nejaké definície povinnosti a tak ďalej. No a vlastne takým zmocňovacím nariadením to posúva potom na vládu, že potom tá bude rozhodovať, ako vlastne bude vyzerať, ako budú vyzerať tie dotácie a kto ich vlastne dostane. To prvé upozornenie, čo mám, tak je skutočne tá situácia v súvislosti so zahraničnou politikou Slovenskej republiky, pretože tu vidíme niekoľko rokov, aj vy ste reprezentantkou tohto, tohto smeru, že potrebujeme stále, aby k nám tiekli ruské energie, ruské energonosiče. Dnes to hovoril aj predseda vlády v hodine otázok a odpovedí, keď hovoril o tom napríklad, že ropu musíme jednoducho odobrať z Ruska, pretože máme tu nastavené technológie u nášho výrobcu práve na túto ropu a tiež je problém s prepravou cez ropovod Adria. Ja poviem len jednu vec, že práve dnes chorvátska spoločnosť, ktorá spravuje ropovod Adria, tak vydala vyhlásenie, že kapacity tohto plynovodu sú dostatočné na to, aby zásobovali ropou tak Maďarsko, ako aj Slovensko. Takže vyslovene to takto vyhlásili a vieme, že tam sú napäté vzťahy medzi MOL-om a touto spoločnosťou, ale predsa len, keby sa chcelo, tak sa to dá dosiahnuť. Druhá, čo je závažnejšia vec, je, že sa to spojilo so zahraničnou politikou a Slovensko tvrdošijne trvá na dovoze ruských energonosičov a skutočne z toho nám hrozí dosť veľké nebezpečenstvo, pretože, ako vidíme, aj v Európskej únii je snaha o rok posunúť odstrihnutie sa od ruských energií, to znamená, už na začiatku roku 2027 by nemali prúdiť žiadne energonosiče. A druhý, myslím si, že je ešte vážnejšie upozornenie, opäť rastú tie hlasy Spojených štátov v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom, že Spojené štáty uvažujú o uvalení veľkých cieľ na sekundárnych odberateľov, teda odberateľov energií z Ruska, a to by bolo pre našu ekonomiku skutočne zničujúce. Takže je to otázka vyslovene aj zahraničnej politiky. A tým pádom aj nabádam na to, aby sa nehazardovalo s osudom Slovenska pri uplatňovaní takej zahraničnej hospodárskej politiky, ako tu dnes máme. Tie druhé dve veci, ja som hľadal aj nejaké alternatívy, lebo snažím sa hľadať vždy nejaké alternatívy, pozrel som sa, čo by sa vlastne s cenami energií mohlo robiť. Bol tu kolega, ktorý hovoril o tom, že máme drahší plyn ako v Českej republike, pričom v tej Českej republike to dodáva dcérska spoločnosť SPP. Ja som sa pozrel, samozrejme, to, čo kolega Galek hovoril, máme tu určitý spôsob regulácie, ktorý vlastne nám aj spôsobuje, málo sa o tom hovorí, že na tú konečnú cenu energie vplýva regulácia, ktorá je uplatňovaná, aby som povedal, takým skostnateným spôsobom u nás. Ale ja som sa zameral, a veľmi rýchlo to poviem, hlavne že čo by mohlo spôsobiť, že tie ceny by mohli klesnúť. Načrel som do štátneho rozpočtu na tento rok, kde som našiel, s akými príjmami z dividend počíta štát z energetických firiem, ktoré sú na Slovensku, vyslovene počíta, lebo to je každý rok tak. A zistil som, že, to musím nájsť... dividendy z firiem ako je SPP, Slovenska elektrizačná a prenosová sústava, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika, tento rok sú naplánované na 466 mil. eur. To je veľmi podobné číslo ako tých 435, čo teda uvádzate vy, ktoré by mali plynúť na energodotácie budúci rok. Nuž, jednoducho keby sa štát vzdal týchto dividend, hovorím, nie je to úplne presné číslo, ale keby sa vzdal týchto dividend, tak práve o takúto sumu by sa mohli znížiť ceny energií. Takže je to vecou politiky štátu. Ja viem, že to nie je vaša vec, ale takáto politika sa tu uplatňuje dlhé roky a vždy keď sa zostavuje rozpočet, tak sa ráta, no koľko pritečie štátu, koľko pritečie vláde z dividend z tej firmy, z hentej firmy. Takže je to vlastne také prelievanie peňazí z jedného vrecka do druhého. Ale nie je to len to, pretože keď sa pozrieme, že ako si hospodária napríklad SEPS a SPP, tak vidíme, že napríklad v SEPS-e sa nakupujú drahé limuzíny, to znamená, že hospodári sa nehospodárne. Môžem hovoriť príklady, len pred krátkosť času to tu nebudem spomínať, ale sú to stovky tisíc eur len na nových automobiloch, ktoré sa nakúpili v SEPS-e, teda Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave, tento rok. A čo týka Slovenského plynárenského priemyslu, SPP, hej, tak ja som to už nespomenul, znovu poviem, vlani keď ste vy sa snažili, snažím sa to brať, že ste úplne sa snažili niečo robiť s adresnými dotáciami, tak prišla vláda a povedala, nie, všetko pôjde plošne ďalej. Okamžite Slovenský plynárenský priemysel oblepil Slovensko bilbordami, boli ich vyše tisíc, a sú aj inštitúcie, ktoré to spočítali, čo to stálo, tak napríklad len tie bilbordy stáli 275-tisíc eur, kde bolo napísané, vláda SR rozhodla, že cena plynu pre domácnosti bude rovnaká. Ešte aj klamali, pretože bola vyššia, pretože sa zvýšila DPH z 20 na 23 %. A mohol by som pokračovať, to znamená, nielenže tieto firmy dosahujú vysoké zisky, z ktorých potom štát vyťahuje dividendy, ale aj to, že hospodária zle a tým pádom sa to všetko toto komplet prenáša do cien a to je práve ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý sleduje oprávnené náklady a tým pádom vlastne za tie oprávnené náklady počíta aj to, aby tieto firmy dosahovali tieto vysoké zisky. Posledné, čo poviem, je, že my sme skôr priateľmi takých riešení, že nebudeme vám dotovať ceny takto, hovoril to aj kolega Štefunko, vlastne on položil tú otázku, nebudeme vám dávať peniaze na ceny, ale poďme skúsiť znížiť spotrebu, spotrebu týchto domácností. Jednoducho pri nižšej spotrebe by našli priestor, aby si znížili účty vlastne za tie energie. Ja som si opäť pomohol číslami, vy to aj v dôvodovej správe vyčísľujete, že aká pomoc plynula pre zraniteľné domácnosti za roky 2023 až 2024. V roku 2025 to je zhruba 800 mil. eur, čo je vyčlenené v štátnom rozpočte, na budúci rok by to malo byť tých 435 mil. A keby som si zobral len polovicu z tej sumy, polovicu z tej sumy za tie uplynulé roky, ktoré vládnete, a teda ten budúci rok, tak mi vyjde polovica z tej sumy, z všetkých tých balíkov mi vyjde 500 mil. eur. Keby ste týchto 500 mil. eur dali na rekonštrukciu domov, zateplenie, výmenu okien, výmenu vykurovacích systémov, tak podľa toho, ako vidíme v pláne obnovy v programe Obnov dom, kde za 500 mil. eur sa obnoví 30-tisíc domov, len teraz sa opravujem, ja som to zle spočítal, z tej pomoci, ktorá bola za tieto dva roky a ten tretí, tak polovička je 1,2 mld. eur. To znamená, keby sme polovičku tej pomoci zobrali a dali ich na zateplenie domov tým domácnostiam, aby mali nižšie náklady na energie, tak by sa mohlo z toho obnoviť podľa tých čísel z Plánu obnovy 70-tisíc domov. Takže keď si spočítam, tých 30-tisíc a 70-tisíc domov, ktoré by sa takto zateplili, to už je 100-tisíc a to je krásne číslo. Takže to bol jeden z návodov, preto dúfam, že si vypočujete aj tieto alternatívne návrhy. Ďakujem za pozornosť.