Denisa Saková — iné vystúpenie, 39. schôdza

Vážený pán poslanec, slovenská vláda dlhodobo upozorňuje, že Green Deal, to znamená zelená transformácia, musí byť realistická a musí hlavne aj prihliadať na to, aká je štruktúra nášho hospodárstvo a nielen teda nášho, ale aj jednotlivých krajín Európskej únie, pretože od správy Maria Draghiho z minulého roka zo septembra uplynulo zhruba dvanásť mesiacov a jasne správa pojednávala o tom, že Európa síce má byť zelená, určite máme prihliadať na ochranu životného prostredia a má sa výrazným spôsobom najrozvinutejší kontinent podieľať na záchrane, na záchrane našej planéty, no však Európa stráca konkurencieschopnosť, a to bolo jasne v tej správe uvedené. Stráca konkurencieschopnosť kvôli tomu, že jednak tie ciele, ktoré boli nastavené v Green Deale, boli nastavené veľmi ambiciózne. Áno, berieme aj situáciu, že boli nadstavované ešte pred pandémiou, boli nadstavované pred vojnou na Ukrajine, aj dokonca pred energetickou krízou. No však obávame sa, že po týchto krízach, ktorými Európa prešla, tieto ciele mali byť skutočne zoptimalizované na to, čo Európa vie zvládnuť a, ako som spomínala, jasne o tom hovorí správa Maria Draghiho. Ak ste si v nedávnych, v posledných dňoch všimli aj vyjadrenia Maria Draghiho, tak hovoril o tom, že nie úplne ambiciózne Európa túto správu si vzala k srdcu a očakával rýchlejšie konanie a ambicióznejšie konanie v čase, odkedy táto správa vyšla, a dokonca tam hovoril, že skoro v podstate táto správa nie je reflektovaná nejakými novými opatreniami na pôde Komisie. My na každom jednom stretnutí, a nielen teda moji kolegovia, ale aj ja osobne, keďže sa zúčastňujem až troch zasadaní ministrov, ministrov pre energetiku, ministrov pre konkurencieschopnosť a ministrov pre obchod, na každom jednom stretnutí ministrov sa snažíme, snažíme akcelerovať myšlienku, aby Európa skutočne Green Deal prehodnotila a aby nemal negatívny vplyv na jednotlivé hospodárstvo. Keďže, samozrejme, Slovenská republika, dobre vieme, že je v podstate lídrom, čo sa týka počtu vyrobených vozidiel na počet obyvateľov, tak sa zaujíma hlavne o to, ako to bude prebiehať v automobilovom priemysle, bolo rozhodnuté 2035 zákaz výroby spaľovacích motorov, už sami vidíte, že Európa čiastočne prehodnotila, alebo resp. tie ciele, ktoré mala na roky ´25 – ´27, tak spriemerovala a tie kvóty, ktoré boli dané na každý rok, tak v podstate ich dala na nejaké širšie časové obdobie. Je to jednoducho fakt, že automobilový priemysel stráca konkurencieschopnosť a nielen kvôli cenám vysokých energií, ale aj kvôli tomu, že prechodom na výrobu elektrických vozidiel sme menej konkurencieschopní ako sú čínske automobily, žiaľ, Európa nemá dostatok nerastných surovín, ktoré vstupujú do výroby batérií a následne batériových komponentov. Celý subdodávateľský reťazec na výrobu týchto batériových komponentov je v rukách iných kontinentov a najmä teda v rukách Číny, jednoducho je to veľmi problematické pre automobilky si vybudovať nový subdodávateľský reťazec, ktorý je ešte oveľa finančne náročnejší ako subdodávateľský reťazec na výrobu automobilov so spaľovacím motorom. Ja sa osobne potýkam s dvoma prístupmi, jeden prístup, ktorý je zastupovaný časťou automobilového priemyslu na Slovensku, hovorí o tom, že k prehodnoteniu cieľa na rok 2035, zákaz výroby spaľovacích, by malo prísť, pretože nebudú schopní do 2035 konkurovať sortimentom vyrobených elektrických vozidiel, na druhú stranu tu máme niektoré automobilky, ktoré investovali miliardy do nových produkčných liniek a plánujú a teda prispôsobili sa tomuto strategickému rozhodnutiu a ony naopak sa sťažujú, že ak by tento cieľ na 2035 mal byť prehodnotený, tak s tým majú vážny problém, čo sa týka investícií a následne aj konkurencieschopnosti po roku 2035. Musíme si uvedomiť, že niektoré automobilky väčšinu svojho sortimentu vyvážajú a tam nie je len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)