Igor Dušenka — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, je to už vyše týždňa, mám pocit, čo vraciame k novele rokovacieho poriadku. Rozmýšľam, kde začať. V zásade z 90 bodov, ktoré táto novela obsahuje, považujem 70 z nich za prakticky technické ustanovenia, ktoré sú na prospech veci. Na druhej strane, legislatívny proces ani fungovanie Národnej rady žiadnym zásadným spôsobom neovplyvňujú. Sú tu isté zrýchlenia, alebo pre väčší komfort nebude nutné čítať pozmeňovacie návrhy od slova do slova a podobne, ale zo 70 % je to technický predpis, ku ktorému bola zriadená pracovná skupina. Ak si teraz dobre pamätám, tak pán navrhovateľ alebo jeden z navrhovateľov pán Gašpar mal trochu výhrady, že nie všetky poslanecké kluby sa tejto pracovnej skupiny zúčastnili. S odstupom času musím povedať za seba osobne a, myslím, že hovorím aj za celý klub hnutia SLOVENSKO, že je len a len dobre, že sme sa tejto pracovnej skupiny nezúčastnili, a to z jedného dôvodu. A tu aj trochu ľutujem kolegov z opozície, ktorí venovali čas a energiu, zúčastňovali sa pracovnej skupiny, odrobili si penzum práce na naozaj technických veciach, ktoré by možno s väčšou alebo menšou námahou zvládol aj OLAP, teda oddelenie legislatívy a aproximácie práva, lebo naozaj toto bola mravenčia robota, čo tu bola vykonaná. Bohužiaľ, k tej podstate celej tej novely neboli navrhovateľom pripustení a tá podstata spočíva v tom, že sa zrušuje tretie čítanie, tak ako ho poznáme dnes, a skracuje sa rečnícky čas o štvrtinu. Tak ako som pred necelou hodinkou spomínal, akým spôsobom narábame s rečníckym časom v prípade poslancov Národnej rady, ktorí sú platení za to, aby tu diskutovali, rečnili, tak poslancom sa čas skracuje o štvrtinu, ale odsúdeným v záujme nejakej resocializácie, tak tým sa rečnícky čas, resp. čas na telefonovanie, navyšuje šesťnásobne. To je, to je krásny príklad toho, akým spôsobom súčasná vládna koalícia pristupuje ešte k tým posledným zvyškom demokracie, ktoré tu fungujú, a akým spôsobom pristupuje k svojim kamarátom, ktorých sa nepodarilo dostať z väzení a stále si tam odpykávajú tresty. Toto je hrubý nepomer a už len na základe tohto porovnania by každému normálnemu človeku mali zablikať kontrolky, že s demokraciou na Slovensku to ide naozaj od desiatich k piatim. Pred piatimi rokmi sme tu mali náhubkový zákon, novelu rokovacieho poriadku, kde sa veľmi výrazne skrátili rečnícke časy, ale ani to nestačí. Včera, resp. predvčerom sme boli svedkami ďalšej situácie, ktorá, myslím, v slovenskom parlamente nemá obdobu, kedy sa ešte rozprava, teraz počúvajte, ku skrátenému legislatívnemu konaniu skrátila a obmedzila. Rozumiete? Máme skrátené časy na vystúpenie v rozprave a tu sa sekne rozprava. Sekne sa rozprava, skrátka tí, ktorí neboli písomne prihlásení, mali smolu. A prvé čítanie? Na tvrdo 12 hodín, vybavená diskusia. A napriek tomu tu ešte potrebujeme skracovať rečnícke časy? Veď sa pozrite, aká tu je sála, aká, v úvodzovkách, plná, veď je tu vákuum, je tu ľudoprázdno. A napriek tomu tu potrebujete ešte skracovať rečnícky čas. Ja som si schválne včera pozrel na webe Národnej rady, koľko času venujú rozprave koaliční poslanci. Tak poviem len dve pikošky, a nech mi to nemajú páni poslanci za zlé, ale pán Galis za dva roky stihol povedať jednu faktickú poznámku. Jednu faktickú poznámku v priebehu dvoch rokov, je koniec septembra. Naozaj teraz bude výročie, odkedy tento parlamentu tu zasadá, a pán Galis v priebehu dvoch rokov stihol povedať jednu faktickú poznámku. A keď si myslíte, že toto je laťka, ktorá sa nedá podliezť, tak dá sa. Normálne dá sa podliezť aj táto takto položená laťka. Vypadlo mi teraz meno jeho poslaneckého kolegu, starší pán, priezvisko na K, vypadlo mi, tak ten za dva roky sa stihol ozvať jedinýkrát, a to s tým, že potreboval predsedajúceho upozorniť na to, že hlasovacie zariadenie ho vykázalo, že hlasoval nejako inak, ako chcel. To je celé. Dve holé vety, dve holé vety v priebehu dvoch rokov. Fantastický výsledok. Národná rada v priemere zasadá 68 dní, to je v zásade bežný štandard v rámci európskych krajín. Rečnícke časy už máme od roku 2018 či ´19 zosekané v rámci akože európskych štandardov. Kvôli čomu potrebujeme skracovať rečnícke časy? Koalícia nediskutuje vôbec, rozpravy skracujú ešte skrátené legislatívne konania. V priebehu tohto polroka malo byť 36 rokovacích dní, alebo ako to vychádzalo. No, koľko myslíte, že sme rokovali? Celú jednu schôdzu odignorovali. A oni potrebujú skracovať rečnícke časy, kvôli čomu? Kvôli tomu, že sa im nechce chodiť do práce? Včera sme upozorňovali na to, že naozaj priemerný koaličný poslanec pracuje denne, denne, myslím tým tých 68 dní v roku, v priemere hodinu, to je asi čas, koľko trvajú hlasovania, cca polhodinku o jedenástej a polhodinku o sedemnástej. Hodinová mzda vychádza na takmer 600 eur, 600 eur. Za to, že tu prídu o jedenástej a o sedemnástej odhlasovať. A aby sa asi necítili nejako hlúpo, že majú tu rozprávať a nerozprávajú, tak viete čo, tak ani ostatní nebudú rozprávať. Nie, nebudete sa cítiť hlúpo, nevadí, nikto nebude rozprávať, budeme posielať maily, že ako chceme hlasovať, či sme za alebo proti. K tomuto tu spejeme. Posledné zvyšky demokracie si tu likvidujeme úplne nezmyselne, absolútne nezmyselne kvôli pohodlnosti koaličných poslancov. Ďakujem veľmi pekne.