Juraj Blanár — iné vystúpenie, 39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ďakujem za túto otázku, pretože som sa tak zamýšľal nad tým, čo bolo povedané už aj predo mnou v odpovediach nášho premiéra, že som mal rokovanie s krajinou, ktorá nie je veľká, je to krajina západného Balkánu, ktorá prežila to nešťastie v 90. rokoch, keď sa rozpadala Juhoslávia a je to krajina, ktorá má rozpočet tak veľký, ako my ideme len konsolidovať, ale napriek tomu je to krajina veľmi dôležitá v tomto prostredí, pretože neuveriteľne dokázali po tom období udržať tú multietnicitu v tom prostredí, tak aby boli stabilní napriek tomu, že je to veľmi ťažké. Sľúbili sme im, teraz hovorím za Európsku úniu, že chceme ich mať všetkých za jedným stolom v Bruseli, ale, bohužiaľ, sa to neudialo. Po viac ako 13 rokoch v prípade Čiernej Hory, po viac ako 15 rokoch v prípade iných, a niektorí dokonca 20 rokov, ktorí začali tento proces integrácie. A preto hlavná téma, ktorú som rozoberal práve s pánom ministrom Ibrahimovićom, som rozoberal práve integráciu a podporu Slovenskej republiky, aby sme im dokázali pomôcť urýchliť tento proces, skôr ako tam nastane medzi obyvateľmi obrovská frustrácia a v podstate nedôvera v Európsku úniu ako takú. Pretože sľuby tam neustále sú, ale fakty hovoria úplne za niečo iné. A sú tam mnohé prekážky, ktoré si dovolím povedať, že sú politické. To nie sú prekážky, ktoré by znamenali, že nenapĺňajú tie kritéria, ktoré majú napĺňať, ale sú to politické a to sa netýka len Čiernej Hory. Preto som mu poskytol našu pomoc v prípade niektorých kapitol, aby sa oni poučili z niektorých vecí, ktoré sme my nie celkom zvládli pri integrácii a nenechali sa dotlačiť do niečoho, ale hlavne, aby dokázali všetky tie úskalia zvládnuť. V súčasnosti majú otvorených 33 kapitol, sedem z toho už uzavreli a ich predstava je taká, že do konca roku 2026 ukončia všetky kapitoly a do roku 2028 by sa chceli stať ako prvou krajinou po podstate v tom zvyšku, čo ostal po Chorvátsku, lebo Chorvátsko sa stalo ako prvé členskou krajinou Európskej únie, tak by sa stali oni. Je to neuveriteľne dôležité práve preto, že v tom prostredí stále ešte cítiť to napätie. Všimnite si, čo sa robí v Bosne a Hercegovine potom, ako prezident republiky Srbskej bol obžalovaný a musel v podstate odstúpiť alebo bude sa tam diať referendum. Je tam množstvo iniciačných momentov, ktoré môžem nazvať ako taký sud pušného prachu, ktorý keď buchne, tak budeme mať všetci v Európskej únii problém. Preto ich chceme mať za jedným stolom a chceme im pomôcť. A ja som deklaroval našu podporu pánovi ministrovi a zároveň som aj predstavil mechanizmus, ako by sme niektoré procesy urýchlili, pretože Slovinsko s Nemeckom prišli s návrhom, ako niektoré kroky, ktoré podliehajú jednotnému súhlasu pri integračnom procese, to znamená pri tej celej procedúre, kvalifikovanou väčšinou, čo my odmietame, pretože nechceme, aby sa znižovali štandardy a naviac sú tu nejaké pravidlá, ktoré musia platiť. Ale navrhli sme postupy, ktoré zjednodušia o 25 % všetkých procesov v rámci integračného procesu a urýchli to, čo privítal naozaj s radosťou a budem to komunikovať aj na stretnutí priateľov západného Balkánu, ktoré budeme mať počas zasadnutia valného zhromaždenia v New Yorku, na ktoré odlietam v sobotu a budem to prezentovať pred všetkými kolegami, ako pomôcť a prispieť Čiernej Hore, aby premiant, ktorým v súčasnosti Čierna Hora je, sa dostal čím skôr do Európskej únie, lebo naozaj urobili veľmi veľa a sú schopní naplniť všetko, čo sa od nich žiada. A tým by sme dali naozaj konečne nádej aj ostatným krajinám západného Balkánu, že naozaj to myslíme vážne a chceme to tam stabilizovať. A tým nechcem znižovať úsilie ostatných krajín. Ja môžem spomenúť Srbsko, ktoré má rovnako otvorených cez 30... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)