Milan Majerský — faktická poznámka, 39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Žiadne dieťa nie je menej. Viacerí, ktorí sme tu v tomto pléne alebo aj tí, ktorí sú poslanci, tak majú buď svoje deti, alebo svojich príbuzných, alebo aj sami sú absolventi cirkevných škôl, alebo tam pôsobili ako kolegovia predrečníci Martin a Janko, nielen cirkevných, ale aj súkromných škôl. Pýtam sa, na čo sú vlastne tie územné hranice. Ja mám skúsenosť naozaj živú so svojimi deťmi, ja som do cirkevnej školy nedával svoje dve deti preto, že by spadali do nejakej hranice, do nejakého teritória, ale preto, že som hľadal ideu, ktorá im dá dobré vzdelanie, dobrú výchovu, dobrú podporu v ich duchovných činnostiach, aktivitách a táto škola to naplnila, tento odkaz bol naplnený. A som presvedčený, že rodičia, ktorí hlásia svoje deti na cirkevné či súkromné školy, robia to presne s týmto motívom. Častokrát sa stretávame s takou myšlienkou alebo úvahou, keď sú v zastupiteľstvách debaty o normatívoch alebo pri VZN, že naše deti. No nie sú naše deti a ich deti. Rodičia týchto detí, ktoré navštevujú cirkevné školy alebo súkromné školy platia takisto dane ako rodičia, ktoré navštevujú verejné školy. Čiže zaslúžia si plnú podporu v ich vzdelávaní, nemôžme im krátiť toto vzdelávanie. Žiadne dieťa nie je menej, žiadne dieťa nie je menej. A ja aj možno tuším, čo povie pán minister, že toto, čo hovorí opozícia, nie je pravda. Ja pevne verím, že biskupi nehodia cez palubu ani rodičov, ani učiteľov, ani deti, ktoré navštevujú cirkevné školy. A videl som to aj, že sa dokázali postaviť za svoje cirkevné školy po tej zmätočnej tlačovke pána ministra.