František Majerský — faktická poznámka, 39. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Martin, počúval som aj na chodbe, aj tu tvoju rozpravu a ja pevne verím, že pán minister, ktorého považujem za odborníka, si všetko podrobne zapísal. Hovorím to kvôli tomu, že ideme zlučovať rozpravu o sedem zákonov do jednej rozpravy, aby sme nemohli, aby ste hlavne vy, ľudia, poslanci Národnej rady, ktorí ste odborníci na školstvo, nemohli hovoriť o veciach, ktoré sú v tom zákone škodlivé. Ja nerozumiem pána ministra, že prečo sa tu vybral takouto cestou, ako jeho ostatní koaliční kolegovia, skrátiť rozpravu, nehovoriť o tom. Prečo? Je to kľúčová vec, aby sme sa tu rozprávali o budúcnosti, o vzdelávaní našich detí. A teraz pred chvíľočkou vám tu rozprával človek, ktorý dlhé roky viedol cirkevné gymnázium, ktorý vie, ako cirkevné gymnáziá a školy fungujú. Nehovoril vám človek teoretik, hovoril vám človek riaditeľ, ktorý zamestnáva ľudí, ktorý vychovával deti, vychovával ľudí v regióne, vďaka ktorému prešlo, mnoho detí dnes je lekárov, už vyštudovaných právnikov, šikovných ľudí, ktorí navštevovali jeho gymnázium a vie, o čom hovorí. Vy napriek tomu tu necháte rozpravu o tom len dvadsať minút, nech sa porozprávajú poslanci, ktorí sa venujú téme školstva, ale prečo? Veď idete robiť zásadnú reformu školstva, ale skrátene, bez odbornej diskusie a kolegov sa tu necháte len tak vyrozprávať. Martin, ja ti ďakujem za tvoje posolstvo, lebo ja si myslím, že človek, ktorý pracuje v regióne na východnom Slovensku, kde máme problém, kde naozaj máme problém s rómskou komunitou, a to je problém tohto zákona, že tento problém, váš, pán minister, tento zákon nevyrieši, nevyrieši ho, nevyrieši ho.