Ingrid Kosová — faktická poznámka, 39. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán Habánik, vy ste spomínal fínske školstvo, ku ktorému by mali vlastne sa pozerať naše snahy a vízia a kam by sme to školstvo chceli dostať, pretože tam vlastne majú aj neštátni, aj štátni zriaďovatelia stopercentný normatív a nemôžu vôbec vyberať školné a, samozrejme, musia teda prijať všetky deti. Ja s vami celkom aj súhlasím, pretože ja takýto model naozaj považujem za najférovejší, len potom nerozumiem tomu, prečo sa ministerstvo vydalo absolútne iným smerom, nepozerá sa na školné, ale pozerá sa na rozdiel v normatívoch. A keď sa už pozeráme teda aj na to Fínsko, tak ja by som len pripomenula, že je tam trojnásobne vyšší normatív, učitelia tam majú dvojnásobné platy, je tam oveľa vyššia životná úroveň, samozrejme, ako u nás a to, čo je najpodstatnejšie, je, že tam ide 7 % HDP do školstva, nie ako u nás štyri. Čiže to, kam by sme sa mali my pozerať na Slovensku, je postupne zvyšovať práve percento HDP nato, aby sme mohli zvýšiť normatív tak, aby všetky, aj verejné, aj neverejné, štátne a neštátne školy mali možnosť mať normálny normatív a potom by sme mohli regulovať školné. Toto si myslím, že by mal byť cieľ nášho vzdelávania. A ďalej ste hovoril o tom, že každý zriaďovateľ, aj ten neštátny, si musí nastaviť nejaký ekonomický model, tak aby mu to vychádzalo. Čiže títo neštátni zriaďovatelia by teraz asi nemali kričať, že teda ale my nemáme z čoho platiť komerčný nájom, ak to správne chápem. No ale ja by som tu teda upriamila pozornosť na to, že oni 30 rokov fungovali v nejakom legislatívnom prostredí a museli sa mu prispôsobiť a nemali dosah na to, aby mohli sídliť vo verejných budovách a mnohí z nich si museli zadovážiť budovu napríklad na úver, ktorú teraz nebudú môcť normatívu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)