Martin Dubéci — faktická poznámka, 39. schôdza

Ďakujem za slovo a teda ja ďakujem aj pánovi Muňkovi za jeho vystúpenie a teda bez ohľadu na to, či hovoril z miesta rečníka alebo spravodajcu, tak možno budete prekvapení, ja s vami takmer úplne súhlasím, najmä v tej časti, keď hovoríte, že ako neriešime tie podstatné veci a môžeme sa ako baviť o tom, že kto tu čo priniesol, možno sa na tom zhodneme, len faktom je ten, že dnes vy ste vládna strana a máte, opäť sa vrátim k predsedovi vlády, proste politika, ktorý je asi najúspešnejším politikom 21. storočia, slovenským, to je bez diskusie vzhľadom na ten čas, ktorý vládol. A ja sa pýtam, že či by to nemal byť práve on a vládna strana, najväčšia strana, ktorá určí tón diskusie. A ja neviem, či, ja vždy keď som tu vystupoval, asi však sa aj bavíme formálne-neformálne, ja by som hrozne chcel, aby sme sa bavili o tej zdravotníckej reforme, o infraštruktúre, o eurofondoch, o policajtoch, o verejnej správe, o všetkých tých veciach, ktoré ste spomínali, ale ja mám pocit, že vždy, keď sa k tomu priblížime, tak proste to skončí na koalično-opozičných hádkach, že sa to nedá a ten líder-šíp nevidím na strane tej väčšiny, lebo vždy to tá väčšina určí. My proste vás nedonútime, aby ste s nami diskutovali, to urobíte vy, lebo jednoducho vy určujete tón a tempo a potom ja to len poviem, že však čo sme riešili tento rok v parlamente? Útoky na rodinu, puče, agentov zahraničných, však všetky tieto veci, ktoré ako (reakcia z pléna), pohlavia, ktoré neprišli teda z našej strany. Ja, ja, božemôj, čo by som ja viac nechcel, aby sme sa bavili o reformách a o budúcnosti a či ja sa nebojím toho, čo sa deje vo svete s cenami energií EIA, čínsko-taiwanským sporom, Ruskom a tak ďalej. Samozrejme. A je to luxus, úžasný luxus, že my sa tým nezaoberáme a staráme sa tu úplne o druhotné veci, mám pocit. Tak prosím, kolegovia, keď to chcete a máme tu také to stíšenie, tak to poďme robiť. (Potlesk.)