Jozef Hajko — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

pre živnostník na zdravotné poisťovne. To nie je málo. To sa zdá jedno percentíčko. Ale skutočne pri príjme živnostníka s tisíc eur mesačne polovičku zaplatí na odvodoch. To sú obrovské čísla. Polovičku. Keď sa pozriete do Českej republiky, tam je situácia úplne iná. Tam živnostníkov nosia na rukách, len aby tí živnostníci boli. My ideme presne opačným smerom. A ak zvýšite zdravotný odvod na zamestnanca o jedno percento, viete, jemu sa tiež málo hovorí, lebo vlani sa zvýšilo na zamestnávateľa, odvod do zdravotnej poisťovne. Tak to je veľmi jednoduché, zamestnanec má hrubú mzdu, tú, na ktorej sa dohodne s tým zamestnávateľom, a vy mu tú mzdu o to percento, čistú mzdu znižujete, lebo to je odvod zamestnanca. To znamená, on vám to odpočíta ten, do čistej mzdy, vám to odpočíta ten zamestnávateľ. Zase útok na výplatnú pásku ľudí. Hrubým spôsobom. Posledná vec, čo poviem k živnostníkom, je skrátenie odvodových prázdnin. Máme situácie dnes, že prvý rok nemusia živnostníci platiť sociálne odvody. Ideme z prvého roku, z jedného roku na šesť mesiacov. Čo tým robíme? Odrádzame ľudí, aby si zakladali živnosti. My ich odrádzame. Tí živnostníci často si prvýkrát ohmatali to podnikanie tým, teda tí ľudia, že si založia živnosť. Ona nemusí byť úspešná, ale vyskúšajú si to. My ich odradíme. My ich tlačíme do pasivity, tých ľudí. To už nie je len útok na výplatnú pásku, toto je útok na ekonomiku štátu, na aktivitu ľudí. Keď si zoberieme, v akom stave sú investície, keď si zoberieme, že štát sa rozhodol prejesť peniaze na investície tým, že ich rozdá na energodotácie, keď si zoberieme, že firmy váhajú s investíciami, keď nám utekajú, z bratislavskej automobilky nám utiekla výroba nového modelu, pretože sme nevypočítateľní, drahí, utieklo do Španielska. To bude pokračovať. To sú fakt vážne veci. V tomto čase my robíme, robíme opatrenia, ktoré odrádzajú ľudí byť ekonomicky aktívnym. Dôsledkom nie je len to, že sa nebude dariť ekonomike, však to má priamy presah na verejné financie. Presah v tom, že ak Slovensko zastaví svoj rast a skutočne za druhý polrok tohto roka bol ekonomický rast na Slovensku šesť desatín percenta HDP, 0,6 %, v Česku vyše dvoch percent, nepoznám presné číslo, v Poľsku vyše troch percent. To nie je, pán minister, to nie sú, to nie sú vplyvy amerických ciel, to je politika tejto vlády. Ako, že sa s americkými clami dokážu vyrovnať v Česku alebo v Poľsku, a my sa nedokážeme? Ak sa zastaví motor ekonomiky na Slovensku, bude to mať ťažký dosah na verejné financie. Nielen to, že ak počítame, ak sme si zvykli počítať dlh napríklad k hrubému domácemu produktu, nielen to, že vlastne ten dlh narastie aj bez toho, aby sa požičali nové peniaze, pretože k tomu klesajúcemu HDP to bude viac. A toto, toto vnímajú tí, tí investori, ktorí kupujú cenné papiera Slovenskej republiky. Toto, toto vnímajú. To znamená, dokáže ten štát v budúcnosti zaplatiť, vrátiť to, čo si požičal? Hovorím o raste úrokových miezd. Samozrejmé, že to vedie aj k tomu, že zastavenie ekonomiky spôsobuje, že štát oveľa ťažšie vyberá dane a odvody. Keď sa pozriete aj ako, ako sa vyvíja, vyvíjajú daňové príjmy, vôbec to nie je ružové a teraz si predstavte, čo sa stane, keď ten štát nedokáže naplniť tú pokladnicu tak, ako, ako to bude očakávať. Aké opatrenia budeme prijímať o rok takto, ak to bude táto vláda? Čo nás čaká? Preto my hovoríme, že nie, nie zvyšovať dane a odvody, ale treba ísť opačným smerom, samozrejme na to treba odvahu a treba mať riadne, riadne nachystané veci, treba mať riadne analýzy. Ja som sa tu s nejakými analýzami doteraz nestretol, to, čo predkladá vláda. Nič. Nevidel som nič. To je tak, ako sme čakali na túto konsolidáciu. Bude niekedy v júni, potom bude v júli, v auguste, nakoniec v septembri, však vlani to vlastne bolo to isté. Mám, mám obavy, že tento rok, tento rok vláda zlomí rekord, lebo vlani odvtedy, ako minister financií vtedy aj s predsedom vlády, vtedy mal predseda vlády ísť, odvahu ísť pred mikrofóny, tak od toho momentu, ako to predstavili, tak do schválenia v parlamente ubehlo 16 dní. No ak dobre rátam, tak minulý týždeň predstavil minister financií opatrenia, teraz nám zapchali ústa pri skrátenom konaní, pri prvom čítaní, uvidíme, ako to bude v druhom čítaní, možno ten rekord zlomia. A možno, možno sa dočkáme desať dní alebo koľko. Rozumiete? O takýchto dôležitých veciach spojených s takými kamuflážami, ako som hovoril, rokovať v skrátenom konaní v obmedzenom, obmedzenom časovom priestore. (Rečník si nahlas vzdychol.) Ťažko sa mi k tomu vyjadruje a napokon musím prejsť na záver k samej osobe ministra financií. Aj som tým začal, aj tým skončím. Vykreslil som vám, ako sa odborne postavil k veciam v roku 2019-2020, keď si sám ako sám, ich vlastná strana si nastavila napríklad tie trináste dôchodky s tým, že minister financií s tým ani nepočíta v rozpočte a ešte sám aj priznal, niekde tie peniaze nájdite a zvýšte deficit. A povedal v tom októbri 2020. Ja jednej veci, jednej veci rozumiem, jednej, jednej, poviem to tak. Je reprezentantom strany, ktorá si hovorí, že je slovenská sociálna demokracia. Tá sociálna demokracia, ktorú dnes vylučujú pomaličky z európskej rodiny sociálno-demokratických strán. Takže musí, musí, samozrejme, vystupovať emotívne, ja to veľmi nemám rád, keď sa zbytočne emotívne vystupuje k odborným veciam, aj ja sa snažím tlmiť, ale kto používa emócie, tak nemá argumenty. A to je jedno, či ho niekto vyprovokuje, alebo nevyprovokuje. Nemá argumenty. On musí byť verný svojej strane a musí pretláčať také opatrenia, ktoré sa páčia jeho strane. To znamená, on musí, keď už toľko si berie tie trináste dôchodky do úst, on musí hovoriť o tom, že tie sociálne, tie sociálne štandardy, hej, musíme zachovať a na druhej strane, tomuto rozumiem ešte, ale nerozumiem tomu, prečo je na tej stoličke. Pretože on je zodpovedný za naše verejné financie. On by tu mal prichádzať s opatreniami, ktoré budú, budú asi, ktoré by asi prezentoval asi takto: Viete čo, sú to tvrdé opatrenia, tuto musíme, ale jednoducho nepustí to, nepustí to, nepustí tá situácia, v ktorej sme, musíme siahať na takéto tvrdé opatrenia. A nie, on namiesto tohto bude vysvetľovať, že aké sociálne štandardy zachová. A dokedy, prosím vás, pán minister? Viete, ako vyzerá sociálny štandard dôchodcu v Grécku? O tretinu išli dôchodky dole po bankrote. Viete, ako vyzerali zamestnanci, štátni? Dvadsať percent preč, zníženie platov. Takto vyzeralo Grécko. Hasili to koľko? Pätnásť rokov. Prvýkrát, prvýkrát po pätnástich rokoch grécka vláda teraz pristúpila k tomu, že zmäkčuje, zmäkčuje podmienky, pretože museli platiť. Dostali sa s dlhom na 200 % HDP. Teraz majú 150. Pätnásť rokov trpeli. Ja chodievam do Grécka často, vidím to. Vidím to, ako sa Gréci majú. Tam sa chceme dostať? Vy by ste ako ekonóm, financmajster, mali trvať na tom. Vy by ste mali bojovať proti tým rezortom a možno aj proti vlastnej strane. Jednoducho treba prijať tvrdé opatrenia. A my sme vám, my sme vám tie, inak, inak, inak to, čo, to, čo je pred vami, je ... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené). Lebo na jednej strane chcete sociálny štandard, na druhej strane zdravé verejné financie. Nuž jednoducho to nejde. Neviete si to priznať. A navyše ešte je tam plno klamstva, pretože ten sociálny štandard klesá. Takmer milión ľudí je dnes ohrozených rizikom chudoby. Keď, nemám tu ten graf, ale keď si pozriete, ako klesá riziko chudoby v Európskej únii, takto to ide dole a u nás to ide hore. Už niekoľko rokov. Takže ešte si aj klameme zároveň. Kvadrát na druhú (pozn. prepis: nezrozumiteľne vyslovené), ináč to neviem nazvať. Z pozície ministra financií. Alebo obetný baránok? Alebo sa pre vás niečo chystá, keď to tu ešte zvládnete? My sme tie opatrenia kreslili na papier na vašu výzvu pred rokom, dajte mi to na jednu A4. Na vašu výzvu sme to na tú A4 dali. A tu ako, ako tu je aj náš predseda Milan Majerský, išli sme na rokovanie s predsedom vlády s vami, boli tam ďalší ministri, predložili sme to, predseda vlády si zobral ten papier, kreslil do neho, robil si poznámky a potom išiel von, hodil ho do koša a povedal, nič mi nedali. A smutné je, smutné je, že na mnohé naše slová prišlo. To nie je smutné, to je veselé, hoci na ne prišlo, ale nepostupujete podľa nich. Potom ste priznali, že štát musí na sebe šetriť. Teraz hovoríte o 730 miliónoch, ale neviete ako. Potom ste priznali, že musíte lepšie vyberať dane. Potom ste priznali, že možno, ak už dvíhať dane, tak možno takú negatívnu externalitu, ako je hazard. Ale my sme vám povedali ešte jednu vec. Aj sme ju, aj sme ju opakovali tento rok mnohokrát, musíte podporiť investície. Musíte podporiť rast. Nesmiete prejedať eurofondy na nejaké, na nejaké dotácie pre vašich voličov. Nesmiete to robiť. Vy musíte tie investície podporovať. To znamená, vy musíte komunikovať so zamestnávateľmi. To nemôže byť tak, že vy si niečo prijmete na vláde, tak ako vlani, a potom komunikujete so zamestnávateľmi? Prosím vás, pre vás sú nie partneri? Však oni vytvárajú hodnotu, odtiaľ idú tie dane a odvody. Vy ste dostali našu spoločnosť do takého stavu, že máme, máme historický, historický zápis. Odbory a zamestnávatelia sa dohodli na spoločných opatreniach, ako by mal štát postupovať v konsolidácii. Rozumiete? Urobili to už vlani . Oni už vlani mali podobné vyjadrenia, mali podobné aj zamestnávatelia, aj odborári. Teraz to dokonca dali na papier. A dali vám čísla, čísla, na čom môžete šetriť, kde môžete šetriť, koľko môžete ušetriť a máte ušetriť. A vy nielenže ste na to nereagovali, vy ste si prijali svoje a potom sa s nimi stretnete. A váš výstup zo včerajška bol, som rád, že je sociálny dialóg. Prosím vás pekne, aký to je dialóg? Aký to je dialóg? Takže na záver poviem toľko, že je to nielenže nedôstojné, ale je to skutočne vysoko nebezpečné, že takýmto spôsobom sa prijímajú zákony, ktoré budú ovplyvňovať náš život v budúcom roku. A takisto musím povedať z hľadiska politického, je to neprípustné, aby väčšina, väčšina v tomto parlamente vyháňala tú menšinu do ulíc, aby sme my potom už nachádzali, keď nám tu nedokážete dať priestor, aby sme diskutovali, aby ste počúvali naše návrhy, museli ísť do ulíc a hovoriť pred davom. Je to skutočne veľmi smutné. Preto na záver poviem iba toľko, že nielenže sme, samozrejme, proti takémuto zákonu, ale musím povedať, že to je aj, ak sa prijme tento zákon, tak je to krok, ktorý nás vedie do veľmi nebezpečného priestoru a hovorím to otvorene, do priestoru, ktorý bude nás viesť k priepasti, k bankrotu na grécky štýl. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)