Jozef Hajko — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pripadá mi teraz ťažko vystupovať po tých všetkých emóciách, čo sme tu mali. Ja sa nejako nebudem zaštiťovať nejakými emóciami, skúsim skutočne vecne s chladnou hlavou sa vyjadriť k tomu, čo tu máme dnes predložené a k čomu, o čom budeme rokovať. Skrátené legislatívne konanie k tretiemu konsolidačnému balíku. Viete, keď sa tak pozriem o rok dozadu. Veď takmer presne rok sme to dostali, takto isto návrh, na ktorý sme čakali dlhé mesiace. A prišiel ten návrh a zrazu sme ho videli, aspoň ja osobne, na obrazovke televízie, ako bol prezentovaný a do 16 dní bol v tomto parlamente ten návrh schválený. Taký dôležitý dokument 16 dní. Mali sme vtedy obmedzenú rozpravu, zapchaté ústa a jednoducho tento návrh bol prijatý. Už vtedy sme upozorňovali na to, že ak chceme prijať takýto dôležitý dokument, tak veľmi dobré je ho spojiť aj s východiskami štátneho rozpočtu, pretože, však budeme hovoriť aj o štátnom rozpočte, ale štátny rozpočet práve bude vychádzať z týchto podkladov z tohto zákona, ktorý, predpokladám, že ak pôjde tak po masle ako vlani, tak si ho vládni poslanci schvália. Tiež je príznačné, že o dôležitých finančných zákonoch rokujeme v piatok, keď už mnohí poslanci sú na ceste domov, alebo sú doma, keď si to verejnosť menej všíma. Pred nami je dokonca tentoraz 3-dňový víkend, hej, takže sa budú preberať iné veci. A o takejto dôležitej veci ideme rokovať práve v takomto čase, keď sa zníži pozornosť, pritom tá pozornosť by sa mala mimoriadne zvýšiť, mimoriadne zvýšiť. A teraz uvediem dôvody prečo. Návrh, ktorý predložila vláda a ktorý prezentoval minister financií, a teda potom predložila vláda, vošiel do útrob tohto, tejto budovy opäť bez toho, aby sme mohli o ňom hovoriť, aby o ňom hovoriť sociálni partneri. Aby vlastne sa dalo o ňom diskutovať ešte pred tým, ako sa dostane na pôdu parlamentu. Pokladám to za veľmi dôležité, aby sa o tom rokovalo a poviem len jeden dôvod. Historicky máme prvý raz situáciu, že dve skupiny, ktoré stoja zvyčajne proti sebe, zrazu vydali jednohlasné vyhlásenie smerom k vláde. A sú to zamestnávatelia - Republiková únia zamestnávateľov a Konfederácia odborových zväzov. A keď sa pozriete na jej vyhlásenie, tak tam nájdete konkrétne návrhy, konkrétne návrhy, akým spôsobom by vláda mohla šetriť na sebe. Ja keď som to uvidel, tak mňa osobne to, bolo to pre mňa zadosťučinenie, pretože takto pred rokom, keď vláda prišla so svojím konsolidačným balíkom, ktorý mal poradové číslo dva, tak nás minister financií vyzval, všetky politické strany, dajte mi na jednu A4, čo by ste robili vy. No tak sme to dali na jednu A4, pani kolegyňa Plevíková, dali sme to. Dokonca sme išli na rokovanie s predsedom vlády, s ministrom financií, bolo tam niekoľko ďalších ministrov a ten návrh sme dali predsedovi vlády do ruky. Bol podpísaný naším predsedom. Pán predseda vlády si zobral ten návrh, pozeral, vypytoval sa, čo to je, zapisoval si, robil si poznámky a potom obrazne, to som už nevidel, takto hodil do koša. A vyhlásil, že sme mu nič nedali. A v tom návrhu bolo päť opatrení, ja ich musím spomenúť, pretože zrazu začali byť aktuálne. Dva hovorili o tom, že vláda by mala šetriť na sebe, na svojich mzdových výdavkoch, výdavkoch verejnej správy celej a mala by šetriť na tých prevádzkových nákladoch všetkých tých inštitúcií, ktoré tu máme, ktoré sú štátne alebo vyslovene verejné. Tretí návrh bol o tom, aby vyhodnotila, koľko tu máme prebytočného majetku štátu, aby tento majetok buď sa ho zbavila, alebo aby ho zveľadila a prenajímala za peniaze. Jednoducho aby mala z toho príjem. Štvrtý návrh bol, aby riadne vyberala daň z pridanej hodnoty. My sme toto vtedy vypočítali, že keby sa dostalo Slovensko na úroveň priemeru 10 najúspešnejších štátov Európskej únie, tak by razom mohlo vybrať za jeden rok 900 mil. eur navyše. Potom prišiel o pár mesiacov na to šéf finančnej správy, ktorý povedal, skutočne je tu miliarda a pol, ktorú nedokážeme vybrať. A realita dnes? Táto vláda si nakreslila v druhom konsolidačnom balíku, že zdvihne sadzbu, základnú sadzbu DPH na 23 %. A viete, ako vyberá tie dane? Tak, že do konca roka bude podľa odhadov ministerstva financií zhruba pol miliardy chýbať. Takto, takto to spravili. To znamená, výber daní ide dole. A posledná vec, o ktorej sa potom tiež neskôr diskutovalo, ktorú sme predložili, keď už teda chcete dvíhať dane, my nie sme priateľmi dvíhania daní. Lebo si uvedomujeme, čo dane robia, čo robia s ľuďmi a čo robia s biznisom. Tak zdaňte negatívne externality a vtedy sme začali hovoriť o hazarde. Ja som rád, že o týchto veciach mnohých sa už dnes hovorí a dnes vláda dokonca hovorí o tom, že bude šetriť na sebe, že bude zdaňovať hazard iným spôsobom, že chce vyberať lepšie dane. Rok to trvalo, kým sme sa aspoň k tejto rétorike dostali. Ale spokojný, samozrejme, nemôžem byť a hneď to vysvetlím.