Karol Galek — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

...tým netají. Netajil sa tým ani na výbore. Netajil sa tým ani v rámci mediálnych výstupov, a sám nám povedal, že vietor predsa na Slovensku nepotrebujeme. Tak prečo by sme ho mali zavádzať? Dnes na Slovensku stoja štyri veterné elektrárne, je to na Cerovej. Boli postavené niekedy v roku 1999 alebo 2000, presne nepamätám. Boli to dokonca repasované elektrárne, ktoré k nám boli dovezené myslím, že v tom čase z Nemecka. A ja si naozaj myslím, že toto naozaj nie je dobrý príklad, a takto by sme to určite nemali robiť. Ak sa budeme venovať rozvoju obnoviteľných zdrojov, tak určite by to mali byť moderné technológie, také aké sú používané v zahraničí. Také, ktoré naozaj majú všetky splnené všetky podmienky v rámci nielen našej legislatívy, ale takisto aj napríklad ochrany vplyvu na životné prostredie. Takisto spĺňajú všetky normy, hlukové normy. Častokrát v práve tieto moderné elektrárne, a nebavíme sa iba o vetre, ale naozaj o všetkých obnoviteľných zdrojoch prešli obrovský, obrovský kus cesty a obnoviteľné zdroje sú a musia byť súčasťou nášho energetického mixu. Pán minister vravel teda, že vietor na Slovensku nepotrebujeme, ale potom by som sa chcel opýtať, či vie o integrovanom, národnom, energetickom a klimatickom pláne? Toto je v súčasnosti považované za našu energetickú koncepciu, podľa ktorej sa posudzujú zámery na ministerstve hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva k tým väčších investíciám, v závislosti od objemu inštalovaného výkonu musí vydať tzv. súhlasné stanovisko o tom, že tento zámer je v súlade s energetickou koncepciou Slovenska. A za túto sa považuje práve integrovaný, národný, energetický a klimatický plán. No, a čuduj sa svete, toto nie je niečo čo je na stole päť rokov. Toto je niečo, čo je teda je na stole päť rokov. Koniec koncov, my sme prijímali ten prvý, ale revízia, ktorá bola urobená, bola v marci tohto roku. To znamená, že v marci tohto roku sme sa dočkali revízie, v ktorej sa takisto nachádza aj veterná energetika. A táto veterná energetika, alebo jej rozvoj a jej kapacita inštalovaná je, prosím pekne, aj v tom samotnom energetickom pláne odstupňovaná podľa jednotlivých rokov. Začíname 20 inštalovanými megawattmi, dostávame sa až po rok 2030 kedy je to 1500 megawattov. Takže, ak pán minister hovorí o tom, že my na Slovensku nepotrebujeme veternú energetiku, tak potom sa pýtam prečo sa to tu nachádza v integrovanom národnom, energetickom a klimatickom pláne, s ktorým musel aj on súhlasiť? No, a tak isto treba upozorniť na to, že náš energetický mix, áno súhlasím je jeden z najčistejších na svete, ale aj tá spotreba, ktorá je dnes vyrovnaná voči tej výrobe, tak táto bude rásť a budeme potrebovať rozhodne nové zdroje. Čaká nás elektrifikácia priemyslu, rozvoj tepelných čerpadiel, to znamená budú ľudia prechádzať z vykurovania plynu práve na tepelné čerpadlá. Máme pred sebou rozvoj elektromobility, ľudia budú viacej v lete klímovať a predpokladá sa, že v roku 2050 tento nárast bude spotreby až na úrovni 50 terawatt hodín, dokonca možnože viac. Dnes je to 30. Takže naozaj ideme hore o signifikantné číslo. No a máme nový jadrový zdroj rozplánovaný. Koniec koncov podarilo sa nám ho zachrániť, keď sme boli na ministerstve hospodárstva. Pretože tento projekt sme našli v stave doslova klinickej smrti, kedy pán minister hospodárstva, pán Žiga ho nechal v podstate bez akéhokoľvek povšimnutia, a mala mu uplynúť EIA práve posúdenie vplyvu na životné prostredie. Museli sme narýchlo meniť atómový zákon, ktorý jednoducho definoval to, že v tomto prípade bude postačovať, aby boli stanovené hraničné podmienky, ale pozor, 2050 a 50 terawattov. Tam nám aj budú vypadávať niektoré jadrové zdroje. Práve v Bohuniciach bude končiť v roku 2046, ak sa nemýlim životnosť práve dvom reaktorom a tieto budú v podstate iba nahradené. No, a my takisto nemôžeme všetku elektrinu vyrobiť čisto-čiste z jadra. Pretože, ak sa pozriete na spotrebu dennú spotrebu, tak tá je tvorená tzv. zložkou základnej spotreby a tzv. špičkovej, teda to je ten baseload a to je ten peak load. A ten baseload, áno ten by mal byť pokrývaný práve tými stabilnými zdrojmi, ako je napríklad jadrová energetika, ale pokiaľ by sme aj ten peak load tú špičkovú energetiku pokryli napríklad jadrom, tak toto jadro v čase tej špičky, keď tá spotreba nie je alebo teda mimo tej špičky, by dokonca bola predávaná za záporné ceny. A ja sa obávam, že naozaj v tom prípade by tá investícia by bola jednoducho nerentabilná. A práve tieto špičky nám veľmi efektívnym spôsobom pokrývajú práve obnoviteľné zdroje a dokáže to robiť aj samotný vietor a veterná energetika, ktorá u nás prakticky nie je vôbec zastúpená. Moja kolegyňa upozornila na samotný proces pri prijímaní tohto zákona, ktorý bol poznačený značným chaosom. Niečo iné vzišlo z medzirezortného pripomienkového konania. Niečo iné sa dostalo na vládu, a niečo iné sme si mohli prečítať práve tu v parlamente. Dovolím si takú malú ukážku, taký malý zákusok. Na vláde 3.9. bol prezentovaný § 29a Osobitné konania pre zjednotené povoľovanie. Vypichnem z tohto paragrafu naozaj iba jeden bod, bod 6, ktorý sa týka práve tej veternej energetiky. Ak je predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá je osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 33, pre ktorú má byť vydané rozhodnutie o stavebnom zámere podľa § 60 Stavebného zákona, pričom ide o veternú energiu, príslušný orgán je viazaný stanoviskom dotknutej obce smerujúcemu voči vyjadreniu súhlasu so stavebným zámerom, stanoviskom úradu pre reguláciu sieťových odvetví smerujúcemu k stabilite cien elektriny a stanoviskom prevádzkovateľa prenosovej sústavy smerujúcemu k súhlasu s pripojením nového zariadenia na výrobu elektriny do prenosovej sústavy, z pohľadu stability prenosovej sústavy. Ak je stanovisko niektorého dožiadaného orgánu nesúhlasné, príslušný orgán je ním viazaný a to aj v prípade súhlasného stanoviska ďalšieho dožiadaného orgánu. To znamená, že naozaj stačí jeden orgán, z tých ktorý bol menovaný a jednoducho takýto projekt definitívne končí. No, a v parlamente 9.9. teda pred dvoma dňami sa nám objavil zákon, ktorý už nemal § 29a, ale mal § 39a takisto sa volá Osobitné konanie pre zjednotené povoľovanie. Tak isto má bod 6, a ten bod 6 hovorí: "Ak je predmetom posudzovania vplyvu navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorej osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu alebo osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci osobitnej oblasti, poznámka pod čiarou 25ab dvoch akceleračných zón, pre ktorú má byť vydané rozhodnutie a tak ďalej.... Čiže už počujete ten rozdiel. Už tam zrazu pribudli práve tie dve akceleračné zóny. Už tam pribudla tá poznámka pod čiarou. A čo je tou poznámkou pod čiarou? Je to odkaz 25ab, odkaz na § 2 ods. 1 písm. r) zákona č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie. No, a skúste si otvoriť teraz, kedykoľvek potom tento zákon tak ako je zverejnený, písmeno r tam nenájdete. Pretože písmeno r tam pribudlo až v utorok tento týždeň v utorok a vlastne ešte nemohlo byť ani teda publikované, pretože tento zákon nepodpísal prezident. Ale dobre, aj v minulosti sa stalo, že išli dva zákony súbežne, ale podotýkam zákon o energetike išiel v riadnom procese. To znamená mali sme ho tu v prvom čítaní v júni, a až teraz v septembri sme sa dočkali riadneho čítania, riadneho prerokovania. Naozaj toho času bolo dostatok, čo bohužiaľ nie je možné povedať práve o zákone, ktorý predkladá teraz pán minister. A čo je vlastne to písmeno r? To písmeno r hovorí o tom, že akceleračnou zónou pre obnoviteľné zdroje energie je oblasť určená ako mimoriadne vhodná na výstavbu zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ale v zákone v tomto, ktorý tu dnes prerokovávame sa už hovorí nie už o všeobecných akceleračných zónach, ale o dvoch akceleračných zónach. A áno na ministerstve životného prostredia vedia, že sú v príprave dve možno nie akceleračné, ale tzv. go to oblasti, ktoré dnes pripravuje polo-štátna spoločnosť JES Jadrová energetická spoločnosti Slovenská, ale toto nie sú akceleračné zóny. To sú dve testovacie oblasti na základe skúseností, z ktorých sa má pripraviť metodika pre povoľovanie veterných elektrárni. Akceleračné zóny sú zóny pre obnoviteľné zdroje sú všeobecne určené a mohli by byť prakticky kdekoľvek a takto má byť nastavený aj samostatný zákon. A teraz sa dotknem samotného § 39a a teda k tým trom novým povinnostiam alebo teda možnostiam, tým novým inštitúciám, ktoré sa môžu vyjadrovať v rámci procesu EIA práve k zámeru, takémuto zámeru. V prvom rade vyjadrenie to môže byť dotknutej obce, ktoré smeruje voči vyjadreniu súhlasu so stavebným zámerom. No, tu treba povedať, že tu sa nebavíme o jednej obci, na územní ktorej sa takýto veterný park nachádza, ale bavíme sa o viacerých obciach, ktoré sú naozaj v blízkosti takto je to koniec koncov už aj dnes, keď sa posudzuje v rámci procesu EIA nejaký zámer výstavby veternej elektrárne. Dnes, teraz ale teda týmto zákonom sa hovorí, že ak ktokoľvek z nich vydá nejaké negatívne stanovisko, pán minister hovoril o referende, ale teda takým záväzným stanoviskom je predovšetkým uznesenie, ktoré sa príjme na obecnom zastupiteľstve, tak takýto proces končí. A ja sa pýtam, ak teda je tu naozaj snaha o podporu obnoviteľných zdrojov, reálna snaha, tak prečo sa to neurobilo po vzore Českej republiky, kde napríklad zaviedli tzv. poplatok investorov obciam? To znamená, že tí investori dnes už nemusia chodiť na obec a ponúkať dobre dáme ľuďom elektrinu zadarmo, dobre dáme obci takýto príspevok. Jednoducho tento príspevok je jasne definovaný priamo v zákone. To znamená namiesto zákazu, je tu možnosť, možnosť transparentne zarobiť jednotlivým obciam. Potom je tu SEPS, už som to spomínal, že máme tu nejaké vyjadrenie v rámci žiadosti o posúdenie súladu projektu s energetickou koncepciou Slovenska. Toto vydáva práve ministerstvo hospodárstva a toto je tým vyjadrením, ktoré má dať SEPS-ka. Ale pozor, dnes o takéto vyjadrenie si žiada investor naozaj až na konci. Pretože keď na začiatku príde na distribučnú spoločnosť, teda je jej v rámci kapacít je tomu investorovi pridelená nejaká kapacita, teda na pripojenie do tej 110 kilovoltovej sústavy napäťovej, tak distribučka mu predloží návrh zmluvy o pripojení, ktorá platí rok a pol, ale ten investor už na začiatku pri podpise tejto zmluvy musí zaplatiť 80 000 eur za každý jeden megawatt. A teda ja sa pýtam, že akým spôsobom, pokiaľ EIA dnes trvá 4, 5 niekedy 6 rokov akým spôsobom by ten investor zaplatil tento poplatok, zaviazal sa, že do roka a pol to zrealizuje, keď si môže byť istý, že do roka a pol určite posúdenie alebo teda vyjadrenie v rámci posúdenia vplyvov na životné prostredie mať nebude? No, a čo sa týka Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, že majú posúdiť vplyv na ceny elektriny. Tak toto je naozaj to povestné kladivo na čarodejnice resp. v tomto prípade kladivo na vietor. Pretože akým spôsobom môže takýto investor naspäť dostať svoju investíciu? No, buď si uzatvorí zmluvu s konkrétnym odberateľom. To znamená, že niekomu konkrétnemu tú elektrinu bude dodávať za dohodnutú cenu, kľudne to môže byť samozrejme aj štát, alebo uzatvorí tzv. rozdielovú zmluvu, ktorá bola v tomto týždni predmetom rokovania zákona o energetike. A pokiaľ teda tak urobí, tak až v tomto prípade to bude mať nejaký vplyv, v tom prvom nie. A teda ja sa pýtam, ako môže URSO už v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie povedať, akým spôsobom to bude mať vplyv na cenu pokiaľ ešte nevie, ktorou cestou v prípade predaja elektriny tento investor pôjde? Mám tu potom ešte vyjadrenie k samotnému plánu obnovy, ale asi si to nechám ešte do ústnej rozpravy. Ďakujem.