Vladimíra Marcinková — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Dobrý deň, dámy a páni, páni, vážený minister, rada by som využila, že je tento zákon otvorený a prerokúvavaný teraz v prvom čítaní a vystúpila v rozprave, pretože verím, že veci, ktoré prednesiem, môžu byť súčasťou aj nejakých pozmeňujúcich návrhov, ktoré možno vznikajú na ministerstve alebo vyplynú z debaty. Tento zákon rozširuje skupinu osôb, ktoré môžu vstúpiť do systému zdravotného poistenia, a ja by som rada pri tejto príležitosti upozornila na jednu skupinu študentov, na ktorú tento zákon vlastne a táto novela stále nemyslí. V auguste tohto roku vydal komisár pre deti správu o stave a životnej situácii ukrajinských detí na Slovensku. Komisár pre deti na základe výsledkov prieskumu poukázal na viacero zlyhávaní štátu v prístupe k ukrajinským deťom, ale čo mňa zaujalo a kontaktovala som ho a stretli sme sa k tejto veci, boli najmä študenti stredných škôl. Vlastne jeden z najväčších problémov, ktorému títo študenti čelia, je absencia možnosti vstupu týchto študentov do zdravotného systému. Ide o naozaj špecifickú skupinu detí, teraz opíšem, v akej sú ako keby právnej situácii na Slovensku. Ide o študentov z Ukrajiny, ktorí tu žijú sami, bez svojich zákonných zástupcov, nemajú inštitút že dočasného útočiska, ani azyl a neposkytuje sa im ani starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. Sú na internátoch, stredoškolských internátoch 365 dní v roku. Tieto deti sem zväčša prídu na základe splnomocnenia ich rodičov, to už je druhý problém, že cez rôzne agentúry, väčšinou ich zastupuje jedna osoba, ktorá takto zastupuje aj desiatky iných detí, a často po administratívnom vybavení vstupu a v lepšom prípade ešte školy toho stredoškolského internátu, že nezostanú na ulici, tieto deti ostávajú samé, odkázané na seba, bez nejakej relevantnej zodpovednej osoby, ktorá by ich zastupovala. Školy v tomto hovoria, že nie sú splnomocnené ako keby ich zastupovať, a tak sa tieto deti, ktoré majú akože často 13-14 rokov, vlastne ocitnú bez nejakej pomoci vlastne odkázaní len na ten školský systém a bez nejakého zdravotného pokrytia. Úrad komisára pre deti odhaduje, že týchto detí je tu viac ako 1 500 a sú to najmä stredoškoláci, ako som popísala. Zákon č. 580/2004 momentálne na túto skupinu študentov nemyslí. A v podstate tým, že ide naozaj o špecifickú skupinu osôb, nie sú zahrnuté ani v predloženej novele zákona. To by sa dalo veľmi ľahko zmeniť naozaj jednou vetou, pretože vy tam v § 3 ods. 3 písm. c) vkladáte vetu, že po c) maloletý cudzinec, ktorý študuje na vysokej škole, tak ak by ste tam dali, že študuje na vysokej škole aj na strednej škole alebo a strednej škole, tak vlastne celú túto situáciu vyriešime, pokryjeme týmito dvoma slovami, aby sme vlastne ani na týchto 1 500 študentov nezabudli. Ja som ochotná, samozrejme, v tejto veci poskytnúť všetky podklady k úprave tejto novely a zaradenia týchto stredoškolákov zo zahraničia do systému verejného poistenia, naozaj nejde o veľkú skupinu detí a sú to, sú to mladí ľudia, čiže tam naozaj ide prevažne o veci ako vakcinácie a taká tá preventívna starostlivosť, aby sme ochránili vlastne aj našich študentov stredných škôl, ktorí sú ich spolužiaci v prípade, že by došlo k nejakému problému. Ale, samozrejme, aby sme dokázali pokryť aj ich zdravotný stav. Je tam aj taký podľa mňa ekonomický zaujímavý rozmer, že títo ľudia už sú niekoľko rokov, mladí ľudia, na Slovensku a momentálne čelíme ako Slovensko odlivu mladých ľudí a podľa mňa práve títo mladí ľudia z Ukrajiny, ktorí tu prídu a študujú tu na strednej alebo vysokej škole, môžu byť akože naozaj veľkým benefitom aj pre našu ekonomiku v prípade, že sa tu zostanú, že sa tu rozhodnú zostať. Po vzore Česka, po vzore Poľska, ktorí im poskytujú toto zdravotné krytie, je toto podľa mňa aj pre nich argument, ak im v tomto vyjdeme v ústrety ostať aj na Slovensku, pretože budú vedieť, že tu majú tú zdravotnú starostlivosť, tak ako to riešia napríklad kolegovia v Česku a Poľsku. A myslím si, že je to pádny argument pre mladých ľudí, keď zvažujú, kde ostať a za akých podmienok. Takže toľko z mojej strany. Opakujem, lebo, pán minister, ste tu hovorili s kolegom, tak ja len zopakujem, že naozaj ide o jedno slovko, ktoré by sa tam vsunulo, a to v časti, kde hovoríte o maloletých cudzincoch, ktorí študujú na vysokých školách, keby sme tam doplnili „a stredných školách", tak týchto 1 500 deciek to má pokryté. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.