Ivan Štefunko — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, milý Igor (reakcia z pléna), všetky, všetci, plus-mínus, už som k tejto téme vystupoval v prvom čítaní a v zásade nebudem sa opakovať. Možno zvýrazním jednu dôležitú vec, ktorá za tie mesiace, čo sme spolu neboli, nejakým spôsobom vykvasila a sa ukázali nové skutočnosti. Ako som povedal, myslím si, že tento zákon je veľmi dobrý, ale ako býva zvykom, dokonca už aj dnes sa to ukázalo, zákon, ktorý má deliverovať alebo doručiť občanom niečo, čo je moderné, nazvime to progresívne, niečo, čo kopírujeme po západnej Európe alebo teda po vyspelých krajinách, tak vždycky do toho zamixujeme niečo, čo je taká, ako kebyže bomba, ktorú si mnoho ľudí nevšimne. Tento zákon, aj ako ho pani ministerka teraz predstavovala v tých piatich minútach alebo troch minútach, hovorila o tom, že ako to pomôže zeleným energiám, potom jednou vetou povedala, že to aj pomôže aj jadrovej energetike a potom pokračovala v banských a neviem akých iných veciach. Len v skutočnosti myslím si, že tento zákon ovplyvní našu budúcnosť, budúcnosť našej krajiny, našich detí aj vnúčat práve v tej časti, ktorú ste tam dali o jadrovej energetike. V zásade sa to tam dostalo tak trošku potajomky a možno aj preto, lebo momentálne vláda nie veľmi transparentne podľa mňa, nie veľmi verejne rokuje o novom jadrovom zdroji s jedným dodávateľom. Stále tvrdí, že je len jeden možný, napriek tomu, že my vieme, že sú dvaja možní a je to také veľmi zvláštne. Prečo to spomínam? Ja tu nie som nejaký protikorupčný aktivista a tak ďalej, ale som tu ako reprezentant voličov a voličiek zo Slovenka, ktorí do veľkej miery budú splácať dlhy tejto vlády ešte niekoľko rokov. Špeciálne pri tom, ako som povedal, tento zákon pootvára dvere na novú jadrovú elektráreň, ktorú budeme, ako veľmi dobre Karol Galek spomínal, vlastne nejakým spôsobom dotovať cez mechanizmus o vyrovnávacom režime. Hovoríme, vážené dámy, vážení páni, o pätnástich miliardách eur. A znova, najprv bolo číslo dvanásť, potom trinásť, pätnásť, ale my vieme, že pri jadrovom zdroji, a nie preto, že by chcel niekto to ľudovo povedané obabrať, sa proste tá suma vždycky navýši práve preto, lebo je to taká zložitá investícia, taká zložitá koordinácia všetkých dodávateľov, že vlastne sa to časovo predĺži a keď sa niečo časovo predĺži, tak sa vlastne navýšia aj náklady. Za pätnásť miliónov eur sa dá (reakcia navrhovateľa), pardon miliárd, ďakujem, Štefan, sa dá postaviť desať veľkých nemocníc, stoviek kilometrov diaľnic. Nehovorím, že netreba nám ďalšiu jadrovú elektráreň, ale prečo to robíme takýmto netransparentným spôsobom a prečo sa o jadrovej elektrárni bavíme pri zákone, ktorý má podporovať obnoviteľné zdroje hlavne, hej, lebo vlastne to je ako kebyže zákon, ktorý znova umožňuje jadro, teda obnoviteľným zdrojom sa dostať do výhodnejšej pozície. Podľa mňa tým, že neexistuje debata a že sa otvorene hovorí len o jednom možnom dodávateľovi a že vlastne existujú už s ním pokročilé debaty, je to podľa mňa veľmi nebezpečný, by som povedal, mix, ktorý do veľkej miery môže ovplyvniť budúcnosť Slovenska špeciálne v období, kedy vláda v týchto momentoch oznamuje ďalší konsolidačný balíček 2,7 miliardy eur, na ktorom v zásade všetci občania Slovenskej republiky utrpia. Budú sa zvyšovať odvody, budú sa rušiť dni pracovného pokoja a tak ďalej a tak ďalej a zároveň ešte takto bez záujmu poslancov a poslankýň - ďakujem všetkým tým, ktorí ste tu - sa vlastne v skutočnosti otvárajú dvere pre ďalšie veľmi zvláštne stavanie jadrového zdroja, ktorý nie je dostatočne konzultovaný s odbornou verejnosťou ani s poslancami a poslankyňami. Preto veľmi vítam, že sa konečne teda zriadi pod hospodárskym výborom skupina, ktorá bude o tomto rozprávať a verím, že nejakým spôsobom budeme mať oveľa väčší prístup ku informáciám, v akom je procese v zásade celá táto dohoda s potenciálnym dodávateľom jadrovej elektrárne alebo technológie na jadrovú elektráreň. Možno len na záver si myslím, že to, akým spôsobom sa vlastne odštartuje tento proces a tento zákon tomu dáva ako kebyže prvú zelenú, nazvime to, na ceste, tak bude tento projekt a, nazvime to, celý tento proces vnímaný verejnosťou do budúcnosti. Myslím si, že aj dodávatelia, či už americkí alebo potenciálni francúzski, alebo možno iní, keby dodávali túto technológiu, tak nebudú chcieť, aby sa ich technológia spájala s nejakým nie veľmi transparentným, alebo ak nechcem použiť silné slovo, nie transparentným, tak nie veľmi otvoreným spôsobom komunikácie s verejnosťou a možno by asi chceli, aby sa do kontroly, resp. do diskusie a dialógu s dodávateľmi, ale aj s odberateľmi zapojili aj zástupcovia verejnosti či už s občianskych združení, ale aj zástupcovia verejnosti sme aj my, poslankyne a poslanci. Takže ja vás prosím, pani ministerka, prosím stranu HLAS, aj možno teda ostatné strany, ktoré sú vo vládnej koalícii, aby si tento moment uvedomili, lebo možno teraz dva roky to nejak ako kebyže zbúchate, opečiatkujete a odštartujete, ale celý ten projekt môže byť poškvrnený zlým štartom, zlou komunikáciou a podozrením z nie veľkej otvorenosti, ak nemám hovoriť netransparentnosti. Ďakujem veľmi pekne.