Karol Galek — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, máme tu v druhom čítaní návrh zákona o energetike. Pre mňa je to naozaj významný zákon, ktorý teda transponuje viaceré európske nariadenia. A som naozaj rád, že tento zákon nešiel v skrátenom legislatívnom konaní, tak ako to dnes napríklad vidíme v prípade zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý, obávam sa, bude vo viacerých bodoch práve v rozpore s týmto zákonom, ktorý tu máme dnes v druhom čítaní, či už sa to týka nadradeného verejného záujmu alebo akceleračných zón. Takisto by som chcel oceniť diskusiu, ktorú sme mali či už v rámci výboru. Takisto som na prvom čítaní alebo v prvom čítaní prezentoval nejaké výhrady, ktoré sme si mali možnosť do značnej miery vydiskutovať, aj keď včera som mal stále pocit, že stále nie je úplne jasné, na čo vlastne narážam. Skúsim preto zobrať to tak trocha od podlahy. Všetci sme koniec koncov zákonodarcovia, takže bol by som rád, aby každému bolo jasné, o čo v prípade tohto návrhu zákona ide. A na záver si dovolím prečítať aj môj krátky pozmeňovací návrh. Jedno z nariadení, ktoré sa transponuje týmto návrhom zákona, je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou. Konkrétne, a toto je jeden naozaj z významných bodov tejto novely, je článok 19d, ktorý zavádza do našej legislatívy tzv. podporu systémom priamej podpory cien pre investície vo forme dvojsmerných rozdielových zmlúv. Už v rámci prvého čítania som vysvetľoval, čo sú to tie rozdielové zmluvy. To je vlastne contract for difference. Nie je to to, čo sme tu videli v roku 2009, keď napríklad fotovoltaické elektrárne dostali príliš štedré výkupné ceny. To je trocha iný princíp. Výkupné ceny boli o tom, že boli vysoko nastavené a následne 15 rokov tieto elektrárne mali dostávať túto výkupnú cenu. V tomto prípade, prípade kontraktu difference ide o to, že je tu akási nastavená cena, ktorá sa dohodne na úrovni štátu a s investorom, uzavrie sa o tom zmluva, dvojsmerná rozdielová, v ktorej sa jasne definuje cena elektriny, ktorá bude z toho-ktorého zdroja vyrábaná. A pokiaľ je táto cena na trhu vyššia, tak investor tento rozdiel hradí štátu. Ak je nižšia, tak naopak tento rozdiel investorovi hradí štát. To znamená, že odbremeňuje sa, alebo teda do značnej miery sa prenáša nejaké investičné riziko aj na ten štát, ale štát z toho môže pri vhodne nastavenej zmluve aj výrazným spôsobom benefitovať. Ale naozaj tá zmluva musí byť správne vyrokovaná. A to bol, to bol predmet mojej kritiky, pretože čl. 19d hovorí o tom, že tieto dvojsmerné rozdielové zmluvy môžu byť uplatnené v prípade národných investícií do novej výroby elektriny z piatich zdrojov. Veterná energia, toto je dosť veľká diskusia v súčasnosti aj na výboroch, slnečná energia, geotermálna energia, vodná energia bez nádrže a jadrová energia. Ony majú v rámci tohto nariadenia v podstate jeden, jednu úroveň podpory, všetky môžu byť riešené ako podpora práve prostredníctvom rozdielových zmlúv. A tieto rozdielové zmluvy teda boli prebraté aj do našej legislatívy práve prostredníctvom návrhu, ktorý máme dnes na stole, a to spôsobom v prípade obnoviteľných zdrojov, lebo to bolo rozdelené, že obnoviteľné zdroje a jadro, a v prípade obnoviteľných zdrojov do zákona 309/2009 sa vložila definícia, že podpora výroby elektriny pre zariadenia využívajúce obnoviteľné zdroje podľa osobitného predpisu a tam máme odkaz práve na to nariadenie, pre ktoré nárok na podporu doplatkov alebo príplatkov vznikli po 17. júli 2027, sa zabezpečuje prostredníctvom zmluvy o vyrovnávacom režime. Takže okej, máme tu obnoviteľné zdroje, tie pôjdu pekne podľa zmluvy, ktorá sa bude riadiť samotným nariadením v plnom rozsahu, a teda bude podliehať napríklad aj cieľom, ktoré majú zabrániť neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu najmä stanovením výšky odmeny prostredníctvom, a teraz počúvajte, otvoreného, jasného, transparentného a nediskriminačného súťažného ponukového konania, ak takéto súčasné ponukové konanie nie je možné uskutočniť, dvojsmerné rozdielové zmluvy, alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami a uplatniteľné realizačné ceny sa navrhnú tak, aby sa zabezpečilo, že rozdelenie príjmov podnikov nespôsobí neprimerané narušenie hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu. Takže okej, obnoviteľné zdroje máme pokryté, výborne. Máme tu rozdielové zmluvy, ktoré sa riadia týmto nariadením, konkrétne týmto článkom 19d. Ale potom sa dostávame k jadru, ktoré má a môže byť rovnakým spôsobom podporené. Podpora výroby elektriny z jadrového paliva sa zabezpečuje prostredníctvom zmluvy o vyrovnávajúcom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva. Potiaľto všetko v poriadku, ideme presne v režime ako obnoviteľné zdroje. Ale potom sa dostávame k bodu 2, ktorý je navrhnutý v tomto zákone, a zrazu sa tu hovorí o tom, že na základe rozhodnutia vlády, na základe rozhodnutia vlády ministerstvo na obdobie od 17. júla 2027 predloží oprávnenému investorovi zariadenia na výrobu elektriny z jadrového paliva návrh na uzatvorenie zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva najneskôr do šiestich rokov odo dňa vydania povolenia na výrobu elektriny z jadrového paliva podľa tohto zákona. To znamená, nie verejné obstarávanie, nie súťaž, nie výberové konanie, vláda rozhodne o tom, kto bude investorom do nového jadrového zdroja. Častokrát sa zamieňa pojem investor a dodávateľ. Dodávatelia dnes na svete sú možnože piati relevantní, či už je to francúzsky Framatom, americký Westinghaus, kanadský Candoo, potom tu máme Južnú Kóreu a ešte Japoncov, ale to sú dodávatelia. Dodávatelia, ktorí budú v rámci nového jadrového zdroja dodávať ten jadrový ostrov, tú aktívnu zónu, tú časť, ktorá zaberie z celkovej investície asi 40 %. Ale potom máme všetko to ostatné okolo, ktoré bude tvoriť asi 60 % z tejto investície. Väčšinou samotný dodávateľ, viem, že je to napríklad takto v prípade Westinghausu, je častokrát aj samotným investorom, ale opäť, bavíme sa iba o tých 40 %, pričom ako investor očakáva, že po dokončení a odovzdaní tejto časti, dostane zaplatenú celú túto investíciu naspäť, pokiaľ bola realizovaná správne. A preto si myslím, že naozaj by nemala byť vláda, ktorá bude vyberať takéhoto investora, keďže sa nebavíme iba o tých 40 %, bavíme sa o sto percentách z plánovanej investície, ktorá je dnes naplánovaná na 15 miliárd, ale obávam sa, že naozaj po skúsenostiach aj s Mochovcami toto bude možno ešte viacej a preto by mala, mal takýto výber podľahnúť práve výberovému konaniu. Koniec koncov my máme dnes platný zákon o verejnom obstarávaní. A tohto sa bude týkať aj môj pozmeňovací návrh, ktorý prečítam, ale teda ešte krátke odôvodnenie k tomu a ešte jedna poznámka. Včera sme mali výbor pre hospodárske záležitosti, v rámci ktorého bola vytvorená aj komisia pre energetiku. Áno, chápem, častokrát tieto veci sú veľmi zložité aj súvislosti, ja budem teda rád, ak budeme môcť aj takéto veci vopred na tejto komisii prerokovať. Bude sa to týkať určite nového jadrového zdroja a všetkých vecí, čo s tým súvisia, určite aj veterných elektrární alebo iných vecí, ktoré sa budú týkať energetiky. Predsedom sa stal kolega Igor Šimko, ja som prebral tú funkciu podpredsedu a chcem sa poďakovať aj ministerstvu, lebo som presvedčený, že bez vášho návrhu by asi takáto komisia nevznikla. Každopádne teším sa na ďalšiu spoluprácu. Teraz krátko k tomu odôvodneniu. Spomínal som už samotné nariadenie. Toto si vyžaduje, aby systém priamej podpory cien vo forme dvojsmerných rozdielových zmlúv, aby bol navrhnutý tak, aby sa minimalizovalo narušenie trhov a hospodárskej súťaže, aby bolo otvorené, jasné, transparentné, nediskriminačné, súťažné ponukové konanie. Zavedenie povinného verejného obstarávania pre určenie odmeny pri jadrových projektoch zosúlaďuje národnú úpravu s právom Európskej únie a znižuje riziko nadmernej kompenzácie a posilňuje právnu istotu pri notifikácii štátnej pomoci. Toto je to, čo som hovoril. Pokiaľ my tu budeme mať naozaj verejné obstarávanie, tak v konečnom dôsledku budeme mať aj možnože lepšiu vyrokovanú cenu, ako to bude v prípade, ak toho investora určí vláda a iba s ňou uzatvorí práve tú zmluvu, s ministerstvom hospodárstva. Transparentné a nediskriminačné súťažné konanie zároveň podporuje hospodársku súťaž a zvyšuje efektívnosť alokácie rizík medzi štátom a investorom. No a v neposlednom rade zverejnenie stanovovania, zverejňovanie stanovovania odmeny ministerstvu prostredníctvom súťažného konania odstraňuje potenciálny konflikt záujmov pri priamom výbere investora vládou a zvyšuje zodpovednosť voči trhu a regulačným orgánom a verejným financiám. Neviem, či bolo úplne jasné, k čomu týmto mierim, ale teda veľmi v skratke. Mojím pozmeňovacím návrhom ideme zosúladiť zákon a rozdielové zmluvy tak, aby boli identické podmienky pre všetky zdroje, ktoré sú definované aj v nariadení, ktoré jadro obnoviteľné zdroje stavia na jednu úroveň a aby keď pri tých jedných sa bude robiť nediskriminačné výberové konanie a transparentné, tak aby tomu bolo aj v prípade jadrovej energetiky. Všetky ostatné kompetencie a právomoci ministerstvu hospodárstva, tak ako sú navrhnuté v zákone, ostávajú zachované. A teraz dovolím si teda prečítať samotný pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Vladimíry Marcinkovej a Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 817. Pozmeňujúci návrh znie: V čl. I bod 100 § 26a odsek 2 znie: "(2) Na základe ukončeného postupu podľa osobitného predpisu50k) ministerstvo najneskôr do šiestich rokov odo dňa vydania povolenia na výrobu elektriny z jadrového paliva podľa tohto zákona úspešnému uchádzačovi ako budúcemu investorovi zariadenia na výrobu elektriny z jadrového paliva predloží oprávnenému investorovi návrh na uzavretie zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva, pričom táto zmluva nenadobudne účinnosť skôr ako 17. júla 2027.”. Poznámka pod čiarou k odkazu 50k znie:50k) Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.”. V tejto súvislosti žiadam bod 14 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie, pretože pojednáva v podstate o tom istom bode, ktorý sa ja snažím zmeniť svojím pozmeňujúcim návrhom. Týmto by som chcel požiadať kolegov pre podporu, o podporu tohto návrhu, pretože naozaj je to možnože malá zmena, ale určite významná aj smerom k zväčšeniu, k zvýšeniu transparentnosti a dôveryhodnosti aj pri tak významnej investícii akou je nový jadrový zdroj, ktorý tu budeme mať, dovolím si povedať, sto rokov. Bavíme sa o možno šiestich rokoch prípravy, desiatich, možno pätnástich rokoch realizácie, šesťdesiatich až osemdesiatich rokoch prevádzky a ďalších možnože desiatich rokoch, kedy sa bude tento zdroj likvidovať, tzv. decommissioning. Takže ďakujem všetkým veľmi pekne, ak teda budú nejaké otázky, rád ich aj potom zodpoviem.