Jozef Mikloško — iné vystúpenie, 35. schôdza

Aha, teraz ide. (Rečník reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.) Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi zareagovať na niektoré z týchto vecí. Chcem vám poďakovať za váš záujem pomôcť deťom a za to, čo robíte v oblasti, a zdôrazňujem to, že naozaj som presvedčený, že práve téma detí v tomto našom rozdelenom Slovensku môže byť tá, ktorá to bude spájať. Pár viet k tým témam, ktoré boli povedané. Ukrajinské deti a mládež, vôbec nechcem riešiť politiku, naozaj chcem povedať, že na Slovensku je zhruba 40-tisíc týchto detí, ako som spomínal, 10-tisíc chodí do školy, zhruba 10-tisíc chodí stále do ukrajinského systému, týchto online vyučujú, maturujú týmto spôsobom a zdôrazňujem to, že naozaj je, ich vôľa sa zaradiť je veľká, týchto detí. Na balkóne je inak pani doktorka Kurotová, ktorá práve ako právnička z Ukrajiny tieto témy nám pomáha riešiť, radí týmto mladým, ako ich zaradiť, naozaj sú kľúčové mnohé podnety. Ten krok, ktorý je smerom k povinnej školskej dochádzke, je úplne správny. Keď sa tieto deti integrujú, naozaj prispejú a budú naozaj veľmi hodnotné pre našu spoločnosť. Ak nedotiahneme tú integráciu, budú naozaj určité problémy. Čiže naozaj chcem zdôrazniť, že tieto deti sú tu, riešime špeciálne, a to chcem ešte raz tiež zdôrazniť, sú deti od 16 do 18 rokov, hej? Týchto detí na Slovensku pribúda, je, otvorene povedané, oni sa za každú cenu chcú dostať na Slovensko, alebo teda vôbec z Ukrajiny, hej, s tým, že často ich prevádzajú agentúry, ktoré teda dostanú za to určitú odmenu. Tie deti sú zaradené do školy, ale ďalej tie agentúry už s nimi nepracujú. A tu začína byť základný problém, že, zdôrazňujem, na Slovensku je veľa detí, ktoré odhadujeme zhruba tisíc, ktoré naozaj sú tu bez opatrovníkov. Teraz štvrtok to ideme riešiť, ako ideme riešiť aj otázku extrémizmu a radikalizácie s IP-čkom. Práve na tejto tuná, teda jak sa to volá tá budova, ktorá je tuná, koniareň, kde je ľudsko-právny výbor, tam pozývame, kto by chcel prísť štvrtok, pondelok o jednej, prepáčte nie štvrtok, ale pondelok o jednej. Digitálne technológie, chcem zdôrazniť, naozaj tá situácia je veľmi, veľmi vážna. Stotožňujem sa s vami, myslím, že tiež sa na tomto môžeme zhodnúť všetci, že je to veľmi rizikové, ako hovorí profesor Stránský, dráha závislosti na mobile je presne tá istá dráha, ako dráha závislosti na heroíne. Tie technológie sú vedome robené tak, aby namotali mladých, aby mladí sa do toho zamotali. Zdôrazňujem, že podľa našich štatistík, že zhruba 25 % detí na Slovensku už má závislosť na tieto technológie a neviete, ako sa ich zbaviť. Samozrejme je to kombinované s inými negatívnymi a deti sú do tretej, do štvrtej na telefónoch, ráno si dajú energetické nápoje a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, situácia je komplexne zlá. Tu ešte nie sme naplno rozvinutí v oblasti týchto, umelej inteligencie, ktorá prináša ešte väčšie riziká a najväčšie riziko, ktoré momentálne pozorujeme, je vytváranie si mladých a detí vzťahov s umelou inteligenciou, hej? Nedávno bolo na postoji veľmi taký alarmujúci článok o tom, čo všetko digitálna technológia navrhuje. Tieto umelé inteligencie navrhujú deťom všelijaké sexuálne návrhy a tak ďalej a tak ďalej. Je to alarmujúce. Samozrejme tragédia tohto celého je, keď dieťa povie, že jeho najlepší kamarát je Chat GPT, že dôjde nutne k sklamaniu a títo mladí to riešia radikálne, veľmi často to riešia samovraždami, ako sme to už v zahraničí videli. Čiže veľmi sa stotožňujem s témou pritvrdiť v tejto tematike. Pritvrdiť, regulácia, nie je to otázka zákazu, je to otázka pomôcť mladým ľuďom. Mladí ľudia po tom volajú. Často nám hovoria na našich parlamentoch: my to už nezvládame. My potrebujeme vašu pomoc, pretože naozaj sme, 78 % je nárast úrazovosti napríklad. Samozrejme to len poviem aj pre nás starších, že stúpa závislosť seniorov, že ženy na materských dovolenkách, je to naozaj, dnes sa zisťuje súvislosť medzi autizmom a medzi tým, že matka kojí svoje dieťa a pozerá do mobilu a nepozerá zamilovane na svoje dieťa. Naozaj, samozrejme to zľahčujem trošku tú tému. Ale naozaj tie dôsledky sú veľmi vážne, je tam veľmi výrazné, ako ste to spomínali, čím viac času online, tým vyššie depresie, tým nižšia sebahodnota. Tie čísla, dvojnásobne zle to platí pre dievčatá. Dievčatá sú oveľa viac tým ohrozenejšie, naozaj tá tematika, čiže tuto mládež bytostne potrebuje pomoc. A musíme byť radikálnejší. Totižto len taký paradox. My sme robili náš výskum medzi siedmakmi, ktorí majú 12 a 13 rokov, väčšina mali 12 rokov. Prístup na sociálne siete 13 rokov a jedna z odpovedí bolo, že či nie som spokojný s počtom followerov na sociálnych sieťach. Čiže 12-ročné dieťa tam v princípe nemá čo robiť, aj keď naznačuje, že teda ako je nespokojné s počtom followerov. To znamená, že tam už dávno je, funguje. Čiže regulácia veku je úplne na mieste, veľmi výrazne ju podporujeme, minimálne od 15 rokov v tomto smere naozaj, aby deti preukázali sa občianskym. Samozrejme deti to vedia obchádzať všelijakým spôsobom, ale už to, že sa to reguluje a že tie deti cítia ten tlak, je dobrý a čím ďalej, tým viac mladých si uvedomuje, že to je problém. Minule hovoril Viskupič, teda župan z Trnavy, že vznikajú abstinenčné spolky. Jak za Štúra vznikali abstinenčné spolky proti alkoholu, dnes abstinenčné spolky mladých, ktorí si odopierajú tieto sociálne siete, mobily. Je to fantastický príklad. Chcem s nimi komunikovať ďalej, rozvíjať to medzi mladými. Základ je to, dve ochrany sú medzi mladými. Vedomé odmietnutie a práca s dospelými. Ak dospelí majú čas na deti, rozprávajú s deťmi o tom, tie deti sú viac chránené. Najviac na to doplácajú deti, ktoré nedôverujú dospelým. Aj tie naše výskumy. Ak dieťa nedôveruje dospelým, má veľký význam, teda má veľkú dôveru v digitálne technológie. K participácii môžem naozaj len to povedať, že to je dôležitý princíp, veľa sa mu venujeme, veľmi chválime mladých ľudí, keď ich počúvame, keď naozaj majú dobré nápady, konštruktívne nápady, chcú riešiť mnohé veci, ste možno zachytili náš sociálny experiment, ktorý bol nedávno práve v určitom monitoringu nenávistných prejavov práve na politickej scéne a tak ďalej a tak ďalej. Čiže mladí majú naozaj dobré nápady, my sa im snažíme vychádzať. Tiež takisto vás pozývame na tieto naše stretnutia, najbližšie zasadnutie parlamentu máme v októbri pri Ružomberku. Takže kto by mal záujem prísť, veľmi sa potešíme. K duševnému zdraviu. Naozaj téma je mimoriadne alarmujúca, naozaj. Stopercentný nárast, tie čísla som spomínal, sú veľmi zlé. Najviac sú sebapoškodzujúce, hej, teraz nenávisť voči sebe, 37 % mladých hovorí, že nenávidí svoje telo a tak ďalej a tak ďalej. Väčšinou je to strata vnútorného bezpečia, vnútorného bezpečia. Príde dieťa do ohrozenia, z ohrozenia prejde buď do agresivity vonkajšej a sme svedkami toho, čo sa deje a, bohužiaľ, sú to veľmi tragické veci, alebo agresivite voči sebe, čo sme svedkami sebapoškodzovania. Suicidálne poruchy veľmi výrazne narastajú. Podľa údajov WHO, každých 40 sekúnd vo svete je samovražda, hej, u detí a mladistvých. Hlavne u dievčat sa zdvojnásobujú. Tu upozorňujeme k tematike, že naše štatistiky nie sú presné. A teraz mávajú konkrétny návrh, ako sledovať napríklad tieto témy, pretože v štatistikách nevieme celkom odhadnúť, koľko je týchto prípadov. V počte odborníkov, ste spolu preberali, 48 detských psychiatrov, najmenej detských reumatológov, tých je 12. Detských neurológov je 23, logopédov je 200, v Čechách je 900 a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, tie čísla sú, presne ako ste spomínali, 250 psychológov na celom Slovensku zazmluvnených poisťovňami, 450 je na priamu platbu, je ich mimoriadne málo. Jeden psychológ je na sedem škôl. Toto je hlavný problém momentálne všetkých tých reforiem, ktoré vedú k odbornej práci s deťmi. Kde máme odborníkov? Naozaj je ich málo. Čím ďalej, tým menej učiteľov a tak ďalej a tak ďalej. Nejakým spôsobom, a to my analyzujeme a sa snažíme o tom hovoriť veľa, prečo čím ďalej, tým menej dospelých chce pracovať s deťmi? Od pediatrie až po naozaj učiteľstvo a tak ďalej. To je vážna téma. Samozrejme jeden zo zásadných bodov, ktorý tam je, je komunikácia s rodičmi. To všetci avizujú, že naozaj tá komunikácia je mimoriadne komplikovaná. A mnohých to odrádza z tejto tematiky. Demografie. Stotožňujeme sa absolútne. V apríli 2048, taká trošku absurdná vízia, by sa malo podľa súčasných poklesov narodiť posledné dieťa na Slovensku. To už je naozaj absurdná vízia. Ale keď 5 % ročne by klesalo, tieto populácie, tak naozaj sa dostaneme do toho, že v 2048 by už sa prestali rodiť deti. Ale to je, samozrejme, trošku absurdné, ale hovoríme o tom, že a v demografii naozaj vážny problém a hľadať riešenia na mieste. Škôlky sme tiež hovorili. Povinné škôlky, naozaj tiež si myslíme, že sú deti, ktoré ju potrebujú, hej, kde rodina nejakým spôsobom nenapĺňa to, čo má napĺňať. Deti, tie rodiny, napĺňa to, čo má napĺňať, stotožňujeme sa s názorom, že tam tá škôlka nie je potrebná, resp. je to na rozhodnutí rodiča. Keď rodič povie, že áno, čiže to znamená, že kde rodič napĺňa potreby dieťaťa, rodina je funkčná, je to v inom prístupe a tu naozaj vyzývame to, že tá otvorená komunikácia k tejto tematike, kto potrebuje takéto riešenia, kto potrebuje zlepšiť školskú dochádzku a naozaj k určitej otvorenosti, lebo sú skupiny detí, ktoré naozaj tieto riešenia sú pre nich vhodné a dobré. A treba otvorene o tomto celom hovoriť. O nadrezortnosti sme hovorili. Naozaj tá téma je mimoriadne aktuálna, minimálne päť rezortov sa musí spojiť, aby teda k tematike detí, rodiny bolo pomôžené systémom vo viacerých týchto tematikách. Radikalizáciu som spomínal, naozaj je to veľmi vážny problém. To, čo my veľmi intenzívne komunikujeme s IP-čkom na túto tému, pretože naozaj radikalizácia mnohých mladých sa veľmi výrazne zvyšuje. K šikane sme sa tiež vyjadrovali. Šikana je, momentálne sa presúva zo škôl, kde je, stále je, jemne klesá, ako som spomínal, dve tretiny dnes detí už sa snaží byť aktívnych. My veľmi výrazne, keď aj komunikujeme šikanu, riešte to na tej lokálnej úrovni. Zaujímavé, paradox, a to nám často hovoria deti, my sme sa už aj zmierili, my už sme aj kamaráti, ale naši rodičia to nechcú pochopiť. A naši rodičia naozaj si stále myslia, že momentálne máme problémy. Čiže to nám viacerí avizovali, že tá komunikácia s rodičmi je tam základná a práca s rodičmi je tiež veľmi výrazná. Ale zdôrazňujem to, že šikana sa presúva do online priestoru. Tam je najhoršia, najškaredšia, tam deti tým najviac trpia a tie sextingy, dve tretiny hovoria, kde to číslo posledné bolo okolo 50 %, že naozaj deti dostávajú sexuálne návrhy veľmi výrazné a sú to naozaj tie čísla v rámci tejto šikany, kyberšikany sú veľmi výrazné. Čo sa týka, a to som už zhruba k tej tematike, čo hovoril pán poslanec Prostredník, naozaj, čo sa týka debaty, čo sa týka rodiny, naozaj zdôrazňujeme, rodina je základné prostredie. Všetky výskumy, deti chcú rodinu, 94 % detí, pre nich sú rodičia najdôležitejší, otec, mama, starí rodičia. Takisto 87 % detí keď má nejakú, sa chce zdôveriť, sa zdôverí rodičovi. Čiže to prostredie, naozaj akonáhle má zdravé dieťa rodinné prostredie, je v tej chvíli naozaj najviac chránené pred duševnými témami. To znamená, treba pomáhať rodine, aby mohla plniť svoje funkcie. A k tejto tematike chcieť dokázať naozaj, to, čo je dnes naozaj problém, sú rozvody a rozpady rodín, ktorej časť beží tak, že nejakým spôsobom, že dieťa naozaj minimálne trpí, aj keď tie čísla sú také, že, podľa jednej diplomovej práce 37 % detí má dlhodobé vážnejšie následky. Hlavne po komplikovaných rozvodoch viac ako päť rokov. Čiže naozaj rozvod a rozpad rodiny je vážna téma. Ako mu predísť a ako nejakým spôsobom zabezpečiť, keď teda dať dieťa, problém, aby teda keď k rozvodu prichádza, aby čo najmenej trpelo. Toto je konkrétna situácia, naozaj chcem zdôrazniť, v tomto smere naozaj aj cirkvi majú svoju obrovskú úlohu a treba im dať priestor o tom hovoriť. Tento konkrétny referát, čo bol, to je Rodinkovo. Rodinkovo chcem pochváliť. Je to jediné centrum také na Slovensku, ktoré sa špeciálne venuje rodine. Je to pri Považskej Bystrici a šéf Rodinkova bol rozprávať, čo ponúkajú oni rodinám, aké služby. To znamená, to bolo mimoriadne na mieste tam v tom celom. Ale zdôrazňujem naozaj to, že naozaj tieto tematiky, ktokoľvek sa zapojí do riešenia pomoci rodinám, tak je to vítané. Pretože naozaj to, čo dieťa najviac zo všetkého potrebuje, je stabilné rodinné prostredie. To chcem zdôrazniť, hej? A čo sa týka tej poslednej témy, čo ste spomínali, a tým, že sme o tom už párkrát diskutovali, je téma ako chrániť deti pred násilím. S tým absolútne sa stotožňujem. Deti treba chrániť pred násilím. Tu je tá diskusia, o ktorej hovoríme, je to, že z akého pohľadu to celé poňať. Je možné poňať naozaj, že podporiť rodinu, podporiť, aby naozaj plnila svoje funkcie, aby deti neboli vystavené násiliu, alebo zásah štátu z vonka. Zásah štátu tým smerom, že teda nariadim rodičom, toto nesmieš, toto nesmieš. Prístup je rozličný. Mnohé štáty naozaj išli spôsobom, že absolútny zákaz telesných trestov, hlavne severské štáty. Musím povedať, že sú také zložité skúsenosti s týmto celým. Chcem naozaj zdôrazniť, dieťa má byť chránené pred fyzickými trestami. S tým súhlasím absolútne. Na druhej strane téma, ktorá je veľmi výsostná a veľmi vážna dneska, sú láska a hranice. Akým spôsobom má rodič vyjadriť lásku dieťaťu, ale akým spôsobom má dať hranice. A tuto naozaj veľmi zdôrazňujem autonómiu rodičov, aby oni rozhodli, akým spôsobom. Keď má rodič vzťah s dieťaťom, tak naozaj je na ňom, aby vytvoril nejakým spôsobom, akým. Nesmie dieťaťu ubližovať fyzicky, násilnými trestami a tak ďalej. Ale spôsobom, keď mu dáva hranice a naozaj napríklad aj, vy viete, že ja budem, kvôli tomu bola už aj diskusia, ale jednu po zadku, to je spôsob, keď má dieťa vzťah s tým rodičom, ktorý dieťaťu neublíži. Čo naopak sa ukazuje, že je spojitosť nádob medzi fyzickými a psychickými trestami. Akonáhle my veľmi výrazne z vonka aj takúto možnosť rodičom zoberieme, stúpajú, a to je zároveň skúsenosť zo zahraničia, psychické tresty, ktoré pre dieťa sú niekedy ešte horšie. Čiže toto chcem zdôrazniť. Áno, chráňme deti pred fyzickým násilím, len v prvom rade učme rodičov, hľadajme spôsoby, ako rodičom pomôcť, aby zvládali svoju situáciu, ale ako aj naučiť rodičov dávať hranice deťom, pretože naozaj tie skúsenosti z minulosti, ale aj výskumov je veľa. Ak dieťa nemá určené hranice, spôsobuje to dosť vážne psychické ohrozenia, pretože naozaj dieťa je zneistené, dostáva stavy psychóz. Čiže toto je naozaj dobrá debata, ktorú veľmi aj my podporujeme. Otvorili sme ju v reedukačkách, otvorili sme ju v centrách pre deti a rodiny, v školách, ako má dospelý rodič vyjadriť hranicu dieťaťu, ktorá ho chráni, ale ktorá mu neubližuje. Toto je naozaj téma, o ktorú sa snažíme. Veľmi výrazne do tej témy chceme aj hovoriť. Mali sme taký seminár Láska a hranice. A toto je o tomto hovoriť. Čiže tu chcem naozaj zdôrazniť, áno, jednoznačne treba chrániť deti pred násilím, na druhej strane treba chrániť autonómiu rodičov, ktorí chcú vychovávať svoje deti, aby im dali to, čo potrebujú, aby naozaj tie rodiny fungovali. Ak rodina nefunguje, to už je potom iné. Tam treba potom aj zásah, rodina naozaj ubližuje. To je iná téma. Takže toto možno, keď som spomínal, či som tak narýchlo asi všetko prebehol. Veľmi pekne chcem ešte raz poďakovať za možnosť tu aj hovoriť, aj za možnosť naozaj diskutovať s vami mnohé tie témy a poďakovať za spoluprácu a ešte raz zdôrazňujem, čo som už viackrát zdôraznil, že Slovensko, verím, že môže byť krajina priateľská k deťom a že spolu toto môže byť téma, na ktorej sa môžeme zjednotiť naprieč celým politickým spektrom. Ďakujem vám pekne.