Jozef Hajko — vystúpenie v rozprave, 35. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, striedme, striedme obsadenie parlamentu, kde tiež ako pozdravujem z tohto miesta. Smutné je, že o takejto správe zase rokujeme v piatok. Ja som tu minulý týždeň stál, tiež sme v piatok rokovali o dôležitých veciach, rokovali sme o záverečnom účte Slovenskej republiky. Padlo to na piatok. Dnes zase takáto, myslím si, že dôležitá vec, padla na piatok. A poviem prečo, prečo považujem diskutovať o deťoch a o rodinách za dôležitú vec. Veľmi ma mrzí, že som si nemohol vypočuť vaše vystúpenie, ale bol som u lekára, nestihol som to. Rád by som bol prišiel a počul vás priamo. Takže aspoň vychádzam z toho, čo som, čo som teda našiel v správe a čo vlastne dnes sledujeme v spoločnosti a čo sa týka priamo detí. Prvá vec, poviem, demografia. Demografia je pre nás absolútne dôležitá vec. Ona tá demografia zasahuje vlastne do všetkých oblastí spoločnosti, či sa to týka pracovného trhu, či sa to týka sociálneho, zdravotného systému, ich udržateľnosti, ktoré sú postavené na tom, že nevymierame, ale že spoločnosť, spoločnosť sa reprodukuje a prichádzajú na svet deti. Vlaňajšie čísla hovoria o tom, že sa narodilo 46-tisíc detí a umrelo nám 54-tisíc ľudí. Takže to je alarmujúce, to je obrovský rozdiel, v podstate vymierame, a keď to tak poviem z hľadiska, ja neviem, ekonomiky a pracovného trhu, tak sme už úplne totálne odkázaní na dovoz ľudí zo zahraničia, aby nám tu pracovali. Takže myslím si, že téma demografie by sa mala tiahnuť vlastne každou oblasťou, o ktorej tu rozprávame. Je to veľmi-veľmi vážna vec. Spomínal som niekoľko oblastí, ale je to vážna vec aj preto, aby Slovensko ako štát, ako republika vlastne mohla do budúcna, mohla do budúcna existovať. Je to veľmi vážny problém. Samozrejme hľadať príčiny, prečo máme demografický pokles, je náročné a sledujeme, že Slovensko nie je nejakou veľkou výnimkou. Ten demografický pokles vidíme v mnohých štátoch Európy, ale Slovensko, musíme povedať, že predsa len ako v tomto trčí, skutočne tie predpovede, ktoré tu máme, tak nás vykresľujú ako štát najviac ohrozený demografickým vývojom. Ak sa chceme zaoberať demografiou, keď budem vyslovene hovoriť pragmaticky, tak by sme si mali začať všímať, mali by sme si začať všímať podmienky, do ktorých prichádzajú deti na svet a v ktorých vyrastajú. To je mimoriadne dôležité a budem rád, keď bude na to pán komisár aj ďalej upozorňovať. Tie podmienky sú veľmi dôležité, v tej vašej správe sa rovno, priamo píše: "Nikto na svete nevymyslel pre deti nič lepšie ako rodinu." A je to úplná pravda. Biologická rodina je úplne to najlepšie, čo môžeme ponúknuť rodičom, aby prinášali na svet deti. Musíme si všímať rodinu pri každom, tak ako sa hovorí v demografii, pri každom jednom zákone, ktorý, ktorý tu prichádza, a vláda by sa mala zamýšľať pri všetkých opatreniach, ktoré prináša, aký vplyv to bude mať na rodinu. My síce máme v tých doložkách, že vplyv na rodinu a tak ďalej, ale je to vyslovene formalita, keď sa na to pozriete, ako to vyzerá v tých zákonoch, ktoré, ktoré, ktoré sem dostávame. Ja uvediem len jednu vec, jednu jedinú, čo sa týka, čo sa týka rodiny, a to je ekonomická záležitosť. My sme si aj vypočítali v KDH, že aké budú dosahy konsolidačného balíka na jednotlivé vrstvy spoločnosti, a na rodinu zvlášť, a prišli sme na to, že najsilnejší dosah toho konsolidačného balíka bude na, tohto druhého, v ktorom sme teraz, na rodiny s troma deťmi, s troma a viac deťmi, a ten dosah na životnú úroveň sme vypočítali, bude v priemere tento rok 740 eur na jednu rodinu. Ono to nie je veľa, ale hovorím, to je pokles životnej úrovne, to nie je pokles príjmu. Tým rodinám nejako tie príjmy rastú, aj keď sú už veľmi silno oklieštené upraveným daňovým bonusom, ale reálne tieto rodiny, reálne, to znamená, čo dostanú od zamestnávateľa, od systému a čo minú na svoju obživu, tak klesne to v priemere o 740 eur. Rodiny, a to hovoria ďalšie štatistiky, sú najviac, najviac postihnuté celým, celým ozdravovaním verejných financií, skutočne sú oveľa viac ohrozené napríklad ako skupiny dôchodcov. Takže my sme to aj kritizovali a navrhovali sme také opatrenia, aby tie dosahy na rodiny boli menšie a vlastne to kľúčové opatrenie, ktoré sme navrhovali, je, aby štát bol štíhlejší, šetril na sebe. Vidíme, že to nerobí, štát minulý rok dokonca hospodáril lepšie ako v roku 2023 a je to vinou hlavne toho, že vláda a verejný systém na seba míňal veľa peňazí, nešetrilo sa, to je princíp. Tretiu oblasť, na ktorú by som chcel poukázať, že do akej miery má spoločnosť zasahovať do rodiny, že do akej miery my ako hovoríme o právach dieťaťa. Mne sa niekedy zdá až také iluzórne, keď o tých právach hovoríme, skôr, skôr by som sa sústredil na to, že do akej miery má spoločnosť zasahovať do rodiny a vnášať do toho nejaké pravidlá, ktoré vlastne obmedzujú rodičov a dávajú viac právomocí do rúk, do rúk štátu. Spomeniem tu len dve oblasti. Prvá vec, prvá vec je, o ktorej sa tiež hovorí v správe, je duševné zdravie detí, do ktorého v tejto súvislosti zasahuje napríklad spôsob a akým, akým regulujeme, regulujeme technológie z pohľadu detí, myslím teraz najmä sociálne siete, telefóny a tak ďalej. Áno, som rád, že komisár hovorí o tom, že sa hľadá rovnováha medzi technológiou a zdravým vývojom, to je veľmi dôležité. Kolega Šmilňák veľmi často spomína šikanu, ako s tým súvisí ďalší problém šikany, hej, ktorá, ktorá dnes sa rozvíja vďaka tomu, alebo nie vďaka, ale v dôsledku toho, že tieto technológie majú mimoriadne silný vplyv na deti. Ja si spomeniem na jeden príklad, keď dieťa bolo šikanou donútené spáchať samovraždu. To sú tragické, tragické veci. Takže ale otázka je, ako to regulovať? Ja budem veľmi rád, keď sa komisár k tomu bude vyjadrovať, do akej miery ísť až do tých, do tých škôl a prikazovať, zakazovať, ja neviem, ako je, ja neviem, vo Francúzsku, kde sú zakázané mobilné telefóny, sa odovzdávajú. Však aj u nás, u nás sme v tom procese. A poslednú vec, čo poviem z tejto oblasti, je povinná škôlka. My v KDH sme nesúhlasili s tým, kolega Horecký to povedal úplne jasne, aby štát diktoval, že deti musia byť, ísť do škôlky od troch rokov. Skutočne to je zásah, zásah do rodiny. Deti by mali byť, mali byť v tej rodine toľko, koľko to tá rodina uvládze a chce. Samozrejmé, že to súvisí opäť s ekonomickou situáciou rodín, ale prikazovať, striktne prikazovať, aby od troch rokov nastúpili deti v podstate do školského systému, to už je vlastne školský systém, sa nám zdá, sa nám zdá striktné a v tých zátvorkách vidíme, že kam to je, na čo to je orientované alebo čo sa tým má riešiť. Skutočne ide o rómske komunity, ktoré, je jasné, že vzdelanie je kľúč k zlepšeniu, ale nemôžeme my jednoducho jedným opatrením sledovať riešenie tejto situácie. Nedávno sme tu mali aj schválila táto snemovňa zákon o krátení dávok v hmotnej núdzi pre tých rodičov, ktorí nie sú ochotní, nebudú ochotní prijať zamestnanie. Nič proti tomu, nech každý, kto môže, nech pracuje, zarába si na seba, nemá ho ťahať sociálny systém, ale opäť aj tu som na to upozorňoval, že my vlastne týmto spôsobom chceme riešiť, riešiť problém, ktorý tu je skutočne, čo sa týka, rómsky problém, ale to sa nedá riešiť vytrhnutými opatreniami, ako je povinná škôlka, ako je, ako je obmedzovanie dávok v hmotnej núdzi. Toto treba riešiť komplexne, toto, toto je veľmi vážna vec a to je vlastne ďalšia oblasť, ktorá súvisí s rodinou, súvisí s deťmi, že ak chceme skutočne k tomu pristupovať s plnou váhou a čakať aj nejaké riešenia, tak musí to ísť naprieč rezortmi. To jednoducho to sa ináč nedá urobiť. Tam nemôže si jeden minister vytrhnúť jedno opatrenie a odfajkne si, že si splnil úlohu. To jednoducho sa musí riešiť, riešiť v celej vláde, vcelku a prierezovo. Takže, pán komisár, ja vám prajem veľa energie do ďalšej práce a možno som vás tu načrtol nejaké očakávania, ktoré máme, ale budem rád, keď aspoň na niečom sa zhodneme. Ďakujem.