Tibor Gašpar — iné vystúpenie, 35. schôdza

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR ... okresných úradov v sídle kraja, na úrovni obcí, na úrovni krajov, na úrovni nemocníc a pýtajme sa ich na ich zážitky, skúsenosti, spomienky, čo bolo dobré, čo nebolo dobré, aby potom jedného dňa, keď náhodou sem príde nejaká naozaj ďalšia klendra, niekto len otvoril notebook a pozrel a povedal, okej, pre túto situáciu postupujeme takto, toto budeme robiť. Lebo takýto manuál, takýto manuál sme počas covidu nemali. Neviem, možno ja to používam často, ten príklad, tak vám to skúsim ešte raz nadhodiť. Možno poznáte taký, taký seriál vyšetrovanie leteckých nešťastí, je to pekná vec, a vždy keď, ako tam niečo sa trasie v tej kabíne leteckej, niečo, vypadol motor jeden, druhý, klapka, spojka, niečo, tak tí piloti s kľudom anglického džentlmena otvoria nejaký blok, nájdu stranu 17 a tam je napísané stlačte tieto štyri klapky a urobte toto. Toto potrebujeme mať v krízovom riadení. A toto sme nemali ani pri covide, ani pri ukrajins... keď sa spustila ukrajinská migračná kríza, nemáme to podľa mňa pripravené vôbec. Krízové riadenie v tejto krajine nefunguje. A teraz neobviňujem z toho politicky niekoho, ja nepotrebujem niekoho dostať do basy alebo na niekoho ukazovať, že on je na vine. Ale, pre Boha živého, keď príde ďalšia kríza, majme ten manuál, pre nás všetkých, pre naše deti, pre naše rodiny, pre túto krajinu. Ak neurobíme túto domácu úlohu a neurobíme toto poučenie z krízového vývoja, tak budeme odkázaní a odsúdení na to, že budeme znovu, znovu zle manažovať budúce krízy. Toto bude stáť ľudské životy v budúcnosti. Okej, 30-tisíc nadúmrtnosť, dobre. Netreba za to niekoho rovno hneď zatvárať, ale dobre, poučme sa, aby sme tých 30-tisíc, to ďalšie okresné mesto nevyhladili pri ďalšej kríze. Mrzí ma, že namiesto toho, aby sme urobili toto naozaj dobré poučenie, ktoré by nám všetkým pomohlo a naozaj by sme sa z neho mohli poučiť, tak namiesto toho mrháme energiou a časom vzdelaných ľudí na zástupné problémy. MRNA vakcíny, prešetrovanie pod mikroskopom, bioterorizmus, to sú zástupné témy, z toho sa nenajeme, to nám neumožní prežiť ďalšiu krízu. Preto by sme sa mali z tejto nešťastnej a nesprávnej cesty vrátiť a dostať sa naozaj k podstate toho, čím vás, pán Kotlár, vláda poverila, prešetriť manažment pandémie. Mali sme tu asi štyri rôzne telesá, ktoré manažovali pandémiu. Krízový, ústredný krízový štáb, permanentný krízový štáb, pandemickú komisiu, konzílium odborníkov a možno ma poučíte, možno nájdete ešte nejaké dve-tri ďalšie telesá. Ani jedno z tých telies nemalo právomoc vydávať žiadne predpisy, všeobecne závažné právne predpisy. Všeobecne záväzné právne predpisy, všetko to boli len diskusné kluby, poradenské tímy, ktoré prismrdali vláde alebo ministerstvu, alebo niekomu. Niektorí ľudia boli vo viacerých tých tímov, niektorí boli len niekde, tie organizácie alebo teda tie telesá mali nejaké rôzne veci, niekedy aj rôzne názory. Ja vám poviem, pikoška, toto je milá pikoška, toto sa mi páči, táto pikoška. Bol som na pandemickej komisii ako zástupca Bratislavského samosprávneho kraja ma Ďuro Droba poslal na zasadanie pandemickej komisie, tá pandemická komisia po prvýkrát od začiatku covidu zasadala v júni 2020, teda potom, ako sa skončila prvá vlna, nie počas, ani nie na začiatku prvej vlny. Tak som sa spýtal šéfa krízového riadenia na ministerstve zdravotníctva pána Ing. Tencera, že prečo, prečo v júni 2020, prečo nie v marci, prečo nie v apríli, čo sme robili doteraz. S absolútne odzbrojujúcou úprimnosťou mi povedal, že pandemická komisia sa dovtedy volala že pandemická komisia pre chrípku a covid nie je chrípka, takže bolo potrebné zvolať pandemickú komisiu pre chrípku na jún 2020 a schváliť zmenu názvu na pandemická komisia, škrtnúť tú chrípku a až potom môže pandemická komisia zasadať kvôli covidu, v poriadku. Druhý argument, teda druhá téma, ktorá sa tam otvorila, na pandemickej komisii boli zástupcovia niektorých rezortov a pán Ing. Tencer, šéf krízového riadenia ministerstva zdravotníctva, hovorí, a navrhujem, aby sme do tohto tímu ešte zavolali zástupcov ministerstva kultúry. A tak som sa opatrne spýtal, že, prosím vás pekne, prečo má byť ministerstvo kultúry v pandemickej komisii či už pre chrípku alebo pre čokoľvek ďalšie? A pán Ing. Tencer mal vynikajúcu odpoveď. Viete, Slovenská televízia patrí pod ministerstvo kultúry a počas pandémie je dôležité zabezpečiť informovať verejnosti, takže budeme my ako pandemická komisia informovať verejnosť skrz ministerstvo kultúry cez Slovenskú televíziu, aby vedeli, čo majú robiť, rúška, rozostupy, dezinfekcie a tak ďalej a tak ďalej. Hovorím, dobre, sounds logical, chcem povedať, že nikdy, nikdy v živote, a to tých stretnutí na tej pandemickej komisii bolo asi 40 odvtedy, nikdy v živote si na toto nikto nespomenul. Žiadna Slovenská televízia, žiaden informačný kanál, to, s čím prichádzala pani ministerka Milanová vtedy na pandemickú komisiu, bolo, aby diváci v divadlách nemuseli sedieť v každom druhom rade, ale iba obsedadlovo v každom rade. Prišli s čisto sektorovými vecami, tak ako každý minister si tam doniesol niečo, za čo chcel lobovať, že majú byť otvorené reštaurácie, že majú byť otvorené kiná, plavárne a tak ďalej. To nebolo riadenie pandémie, to nebolo zodpovedné riadenie pandémie. Štyri rôzne telesá, ľavá ruka nevedela, čo robí pravá, na konci dňa to bol Igor Matovič, ktorý rozhodol a Ján Mikas, hlavný hygienik Slovenskej republiky, ktorý podpísal nejakú vyhlášku, neštandardný možno právny postup, za dva a pol roka pandémie sa toto právne nevyriešilo. Nezmenili sme zákon o krízovom riadení, nevyrobili sme k tomu novú legislatívu, aby sme sa zbavili tých podozrení, nedali sme, neupratali sme to. Možno si pamätáte, bol tu taký zákon o tom, aby ľudia, ktorí prechádzajú cez hranice, sa zaregistrovali a mohli sme ich trekovať, že kde sa nachádzali, ak prišli z nejakej epidemiologicky závažnej krajiny. Hej, bol to taký zákon o infokomunikačných prostriedkoch a o tom, že budeme sledovať tých ľudí aspoň v nejakej, v nejakej, v nejakej podobe. Áno, v niektorých krajinách to fungovalo, Čína to určite mala ako vytitrované super. Narýchlo sa to tu napísalo, tento parlament to schválil a prezidentka Čaputová to nepodpísala, pretože mala výhrady voči tomu, že je to príliš také veľkorysé, príliš nejednoznačné a vrátila to naspäť. Pre Igora Matoviča to bolo zlomenie palice nad Zuzanou Čaputovou, hej, takmer ju išiel poslať kopať hroby k Sulíkovi, ale ako veľmi sa voči nej vymedzoval, ale nikdy viac tento zákon sem neprišiel na to, aby sa prelomilo Čaputovej veto. A úplne sme zabudli na tú aplikáciu, ona sa asi vyrobila a skončila. Akože to nadšenie a potom koniec. A takýchto vecí sme mali počas pandémie hromadu a toto, by som sa na to pozrel, pán Kotlár, že ako je možné, že sme mali takýto, takýto chaos v tom, že kto vlastne tú pandémiu, kto je zodpovedný. Áno, môžu to byť niekde politici, v mnohých krajinách to neboli politici, ktorí to manažovali, ale toto, toto je fakt že dôležitá téma. Dôvera. Na to, aby ste dokázali bojovať s pandémiou a dokázali s päť miliónmi ľuďmi, päť miliónov ľudí primäť k tomu, aby naozaj nosili rúška, aby naozaj nerobili hlúposti, tak v prvom rade na to, aby ste boli úspešní, musíte mať dôveru obyvateľstva. Lebo základom dodržiavania zákonnosti je, že ľudia to chcú dodržiavať nie preto, že sa boja, že ich za to niekto bude potrestávať, ale preto, že sa stotožňujú s tou reguláciou. To je úplný základ fungovania spoločnosti. Ak sa budú báť len drastických trestov, tak to sa dostaneme potom do nejakých totalitných režimov a do policajných štátov a nemáme toľko policajtov, tak sa nám to tu rozpadne pod rukami. Dôležité je, že ľudia dôverujú. Ľudia dôverujú vedeniu štátu, že vie, čo robí, že tie opatrenia majú zmysel, okej, na chvíľku sa teda zbavíme nášho pohodlia, odoprieme si veci, nebudeme príliš cestovať a tak ďalej, lebo vieme, čomu to slúži. Tá dôvera bola totálne premrhaná. Na začiatku tej pandémie tu bola, ten apríl, marec 2020 áno, ale postupne sa nejako rozpustila a odišla. A významnú mieru do to... k tomu pris... významnou mierou k tomu prispelo to, že sme mali túto viackoľajnosť riadenia, to, že opatrenia sa oznámili večer, prípadne na facebooku a na druhý deň ráno už platili a potom sa ešte robili štyri ďalšie opravy opráv, aby sa to nejakým spôsobom vyladilo a o týždeň bolo všetko úplne inak. Akým spôsobom sa mali na toto, malo na toto verejnosť pozerať? A pokiaľ, teraz to nazvem bojovníci proti pandémii nedokázali komunikovať konzistentne a dôveryhodne, tak odporcovia boja proti pandémii komunikovali konzistentne a dôveryhodne, pretože ich pohľad sa nemenil v čase, oni sa voči tomu vymedzili. A nakoniec sa ukázali možno ako bezpečnejší prístav, čo sa týka názorov na svet, ako tí, ktorí naozaj s tou pandémiou chceli niečo urobiť. A ja teraz nikoho neobviňujem, nehovorím, že za tie úmrtia mohol Matovič, Mikulec alebo ktokoľvek, Sulík alebo niekto ďalší. Ani si to neželám, aby sme toto, toto robili. Ale pomenúvam fakty, že títo, takáto komunikácia neprispela k dobrému manažmentu pandémie a opäť do budúcnosti ak chceme čokoľvek manažovať, musí, musia tí ľudia tomu veriť. Slintačka, krívačka, koľko ľudí tomu verilo, že či naozaj armáda alebo tí ostatní veterinári robia správnu vec? Však tu prichádzali normálne do kancelárie z radov poslancov niektorí, ktorí ako navrhovali, že tak ale neni to až také vážne, dáme si bromhexin s vodkou a slintačka a krívačka bude preč. Pán Kotlár, prosím vás, skúsme sa vrátiť k tejto téme a tam vám budem rád pomáhať. Myslím si, že toto by malo byť to, čo by sme naozaj mali z tej pandémie vyvodiť. Poučenie, nie naháňanie lacných bodov na dezinformačných kanáloch a hon na čarodejnice. Ďakujem pekne. (Potlesk.)