Igor Matovič — faktická poznámka, 35. schôdza

Ďakujem pekne, Rasťo, za tvoje vystúpenie a podporu tohto návrhu. Naozaj si myslím, že je správny a v správnej chvíli, lebo prísť s návrhom v čase, kedy mladí ľudia možno keď čítajú médiá alebo sledujú, aj keď sa možno snažia politiku nesledovať, lebo je taký moderný pohľad, áno, aj medzi mladými ľuďmi, že politiku nesledujem, lebo politika ma neovplyvňuje, ale napriek tomu tá politika sa im do tých feedov na sociálnych sieťach nejakým spôsobom dostáva a sa s ňou stretajú a postupne, samozrejme, že keď sa aj rozprávajú s ďalšími, tak si mnohí uvedomujú, že tá politika dennodenne ich život, samozrejme, ovplyvňuje, lebo to je asi tak, jak keď si niekto povie, že on vlastne dane neplatí, lebo teda neplatí daň z príjmu, ale zároveň akože ten Damoklov meč dépehá stretne pri každom jednom nákupe, takže vlastne každý z nás tú dépeháčku platíme. Takisto každého z nás tá politika ovplyvňuje a nech by si mladí ľudia chceli žiť svojimi vlastnými životmi a život ideálny bez politiky a vo večnom mieri a súzvuku, tak nakoniec s tou politikou sa stretnú. A v tejto dobe, keď oni potom s tou politikou sa stretnú a vidia, že dennodenne nejaké tri kauzičky, za ktoré máme, si môžme gratulovať, keď v ten daný deň nemáme nejakú kauzu, ktorá nám vyvoláva celosvetovú hanbu, tak oni podľa mňa dosť zásadne strácajú taký pozitívny vplyv alebo pozitívny vzťah k slovenskej republike a vlastne je to dosť problém potom, keď sú niekde na dovolenke a radšej sa nepriznávajú k tomu, že sú zo Slovenska, lebo vedia, že to je ten premiér, kde, ktorý bol na Červenom námestí v čase, kedy tam boli všetci možní diktátori a tyrani sveta. A preto týchto ľudí, ktorí sa hanbia úplne oprávnene veľakrát za republiku a ktorí chceme, aby tu zostali žiť, by sme mali ukázať, že si ich vážime a toto je návrh, ktorým to môžme spoločne dokázať.