Jozef Hajko — vystúpenie v rozprave, 35. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto návrhu zákona. Hneď na úvod poviem, že v septembri 2024, keď vláda prišla s návrhom dane z finančných transakcií, tak sme boli proti a predložili sme aj vlastné návrhy na ozdravenie verejných financií, ktoré však neboli vypočuté. Tento zákon bol od začiatku zlý, o čom svedčia dve novelizácie, ktoré prišli veľmi rýchlo po jeho schválení. Je to aj z takého dôvodu, že vlastne od schválenia alebo predloženia návrhu tohto zákona pri jeho predstavení, by som povedal, ministrom financií a schválení v parlamente uplynulo iba šestnásť dní, takže ani nemohol byť dobre vypracovaný a aj prijatý. Od začiatku sme pokladali tento zákon za škodlivý pre slovenskú ekonomiku a neskôr sme ho aj nazvali zdieračským zákonom z dielne ministra financií. Za zrušenie tohto zákona sme boli hneď potom pri predstavovaní štátneho rozpočtu Slovenskej republiky koncom minulého roka. Obrovskou slabinou tohto zákona, okrem toho, že veľmi zaťažuje podnikateľské prostredie a nepríjemným spôsobom zneprehľadňuje ho, robí ho neistým, tak problémom je aj to, že predkladateľ nedokázal presne vyčísliť, že koľko získa z tejto dane. Lietali tam všelijaké čísla, pamätám si na to z minulého roka, v intervaloch 100 mil. eur. Napokon sa to ustálilo, že ministerstvo financií chce vybrať na tejto dani tento rok niečo vyše 500 mil. eur a budúci rok 700. Vôbec si nemyslím, že tieto čísla treba brať vážne. Skôr vidím, že ministerstvo financií stále tápa, čo vlastne z toho bude. Okrem toho, že táto daň neprinesie efekt vo vyšších príjmoch štátneho rozpočtu, je tu ešte jeden ďalší problém, že vnáša do celého systému obrovský chaos. Ja poviem len dva príklady. Prvý príklad je, že dodnes, máme to od ľudí, ktorí sa zaoberajú výkladom tohto zákona a žiadajú si informácie priamo z ministerstva financií, dodnes nie je úplne celkom jasné, že ako sa má napríklad daň vyberať v prípade, že firma má bankový účet v zahraničí. Druhým problémom je, že ak firma, ktorej nezráža túto daň banka, tak musí do konca mája podať daňové priznanie za apríl. Ale tie firmy dodnes celkom presne nevedia, ako vlastne má to daňové priznanie vyzerať. Takže predstavme si absurdnú situáciu, na jednej strane štát žiada, aby daňovník platil túto špeciálnu daň, na druhej strane mu nevie povedať, ako to má spraviť. To pokladám úplne za absurdné a určite aj mimoriadne znechucujúce pre firmy. Teraz konkrétne k tomuto predloženému návrhu zákona. Je z dielne Slovenskej národnej strany, nie je to nič nové, keď poviem, že Slovenská národná strana podporila tento zákon, podporila jeho novelizácie a teraz prichádza s tým, aby sa tento zákon upravil, aby sa zjemnil pre určité skupiny daňovníkov, pre určité skupiny podnikateľov. Vidíme aj pohyb aj v strane HLAS, ktorá takisto schválila tento zákon a takisto schválila aj jeho novelizácie, kde zase hovoria o tom, že nechajme, však ako sa to vyvŕbi do konca roka a potom prehodnoťme, či a ako zmeniť, zmeniť tento zákon. Takže jedinými skalopevnými zástancami tohto, tejto transakčnej dane je strana SMER s ministrom, s predsedom vlády a s ministrom financií. K samému návrhu Slovenskej národnej strany. My, samozrejme, podporujeme každý krok, ktorý, aj keď to bude postupné, bude viesť k tomu, aby sa táto daň zrušila. Na druhej strane musíme konštatovať, že takýto návrh, keď prichádza, tak sa týka iba jednej skupiny podnikateľov, to znamená, nie je tam rovnosť, rovnosť pred zákonom pre jednotlivé skupiny podnikateľov. Nikdy nie je dobré, keď jednu časť zvýhodňujete oproti druhej časti. Uvedomujeme si, že malí podnikatelia trpia týmto viac. Ale je to nerovnaký prístup k celému podnikateľskému stavu. Vidíme to dlhodobejšie, týka sa to daňových zákonov, iných, týka sa to všetkého možného ďalšieho, že rozvrstvujeme tie skupiny podnikateľov podľa nejakého kľúča, jedným prisúdime takú daň, druhým hentakú daň, podľa veľkosti, podľa odvetvia podnikania, nie je to správne. My sme zástancami rovnakej dane pre všetkých, bez nejakých väčších výnimiek a vidíme, že ten daňový systém sa nám len rozvrstvuje, komplikuje, zneisťuje celé prostredie. Predkladateľ hovorí o tom, že touto novelou by štátny rozpočet prišiel o 35 až 50 mil. eur. Nuž, neviem, z čoho presne zobrali tie čísla. Už to rozpätie, že vidíte tam, že tam je rozpätie 15 mil. eur, už to svedčí o neistote, s akou pristupuje predkladateľ k tomu, aby dokázal vypočítať dôsledky tohto zákona. Ale ja sa v podstate ani predkladateľom nedivím, pretože samo ministerstvo financií nevie, koľko na tejto dani vyberie. Takže je to všetko stále o takých gumených číslach a vnímam preto aj tento návrh zákona ako prostriedok predvolebnej kampane, lebo sa, vyzerá to, že sa blížime k voľbám. Napokon svedčí o tom, aj čo som už spomínal, že veľmi podobným, alebo podobným prístupom k tomu pristupuje aj strana HLAS, to znamená ďalšia koaličná strana, ktorá tiež je ochotná siahnuť na tento zákon, pretože jej môže priniesť politické body. Nuž, ešte sa vrátim k tomu, že my sa snažíme správať zodpovedne. To znamená, aj vlani, keď prišla vláda s návrhom druhého konsolidačného balíka, tak sme priniesli svoje riešenia, predložili sme ich predsedovi vlády, ministrovi financií za okrúhlym stolom, hodili to do koša, len postupne vlastne vláda priznáva, že tie opatrenia, s ktorými sme prichádzal my, tak sú realizovateľné a závisí len od ochoty, aby sa na tieto opatrenia siahlo. Poviem aspoň tri príklady. Prvý, my sme navrhovali veľké šetrenie na verejnej správe. Teraz zrazu počúvame, že je dokonca možné ušetriť na tej verejnej správe, na tom prebytočnom majetku zhruba pol miliardy eur. Hovorili sme o tom, že majte ambíciu a zlepšite výber dane z pridanej hodnoty na úroveň priemeru 10 najúspešnejších štátov v Európskej únie. Nuž a div divúci v januári riaditeľ finančného riaditeľstva, finančnej správy hovorí o tom, je tam možnosť 1,5 mld. eur vybrať viac. To znamená, dajú sa lepšie vybrať dane. Ak už sa teda nejaké dane majú uplatňovať nové, my sme nie toho priateľmi, ale ak už, tak na negatívne externality. Opäť sme navrhovali, že teda keď chcete nejakú daň vyššiu vyberať, tak to urobte z hazardu. Odmietli nám to, ale teraz vidíte, počúvame, že minister financií hovorí o dani z hazardu. Takže prichádza na naše slová. Keď hovoríme o tom, že kde zobrať peniaze, ak by chýbala daň z finančných transakcií. My jednoznačne hovoríme o tom, aby tie peniaze sa nachádzali tam, kde sú. Hovorili sme o šetrení, hovoríme v tomto prípade napríklad aj o lepšom čerpaní európskych prostriedkov, pretože keď sa pozrieme aj na hodnotenia ratingových agentúr a prehodnocovania, tak by som povedal, prehodnocovania hodnotenia Slovenskej republiky, tak vidíme, že ratingové agentúry nás nabádajú, aby sme ozaj čerpali eurofondy, pretože ak ich nebudeme čerpať, tak sa skutočne zosypeme, a hrozia tým, že v tom prípade pôjde rating dole. Nuž, ku koncu apríla čerpanie z programového obdobia ´21 – ´27 7 %. Takže zatiaľ sa nejako veci nehýbu, uvidíme, čo bude ďalej, je to skutočne veľmi vážna vec. Druhá vec je podporiť nejakými impulzmi alebo rozumnou politikou ekonomickú aktivitu a tým pádom zvýšiť výber pri existujúcich sadzbách, zvýšiť výber daní a odvodov. V tejto súvislosti by som rád poukázal na to, že Slovensko zatiaľ ako keby nereagovalo na to, čo sa deje v Nemecku. Už som tu dnes Nemecko spomínal. Nemecká vláda prichádza s obrovským investičným impulzom vo výške jedného bilióna eur a Slovensko by malo sa podieľať vlastne na čerpaní týchto prostriedkov cez kontakty s nemeckými firmami alebo cez nemecké firmy, ktoré pôsobia aj u nás. Napokon nehovorím nič nové, nie je to len z mojej hlavy, hovoria o tom aj ratingové agentúry, ktoré hovoria, že toto je príležitosť, aby Slovensku nebol znížený rating a aby sa podieľal na tomto obrovskom balíku. Doslova to tie ratingové agentúry tam spomínajú. Nuž, ale aká je realita, aká je realita? Už sa hovoril, aké je čerpanie eurofondov. A predkladateľ, ktorý hovorí o tom, že chce zrušiť časť tejto transakčnej dane, tak sám hovorí, že Slovensko by malo vystúpiť z Európskej únie. Prosím vás pekne, ja som to tu tiež hovoril, poviem to znovu, vlani Slovensko čerpalo z európskych zdrojov viac ako 4 mld. eur. Ak by tieto zdroje nečerpalo, tak je v oveľa hlbšom deficite a dovolím si povedať, že aj rating je už preč. Tento rok hodlá Slovensko čerpať, nie hodlá, má to v rozpočte, bude čerpať takmer 3,5 mld. eur z európskych prostriedkov. To ozaj chceme vystúpiť z Únie a prísť o tieto peniaze? Aj keby predkladateľ alebo táto strana hovorila o tom, že Slovensku sa to nemusí vyplácať, pretože my aj platíme do spoločného rozpočtu Únie, tak minulý rok hovorí jasnými číslami. Príjmy z európskych fondov 4,1 mld. eur. Výdavky, to znamená odvod do spoločného rozpočtu, niečo vyše 900 mil. eur. Takže čistý príjem Slovenska viac ako 3 mld. eur. Hovoriť dnes o vystúpení z Európskej únie ja pokladám až za vlastizradu, pretože Slovensko by to totálne položilo na kolená. Takisto pokladám za neprijateľné, aby niekto častoval našich nemeckých partnerov slovom otrokári, alebo keď to tak poviem, pretože počujem aj z úst predstaviteľov Slovenskej národnej strany, že sme tu, že nebudú otrokmi Nemecka. Prosím vás pekne, Nemecko, najväčšia ekonomika Európskej únie reprezentovaná vládou, ktorá chce prevziať žezlo, žezlo po tých niekoľkých rokov útlmu, že bude v Európskej únii presadzovať jasné témy, ktoré aj nám osobne v KDH sú blízke, tak my teraz ako chceme Nemecko takýmto spôsobom, ja neviem ani ako to nazvať, chceme si z nej spraviť nepriateľa. Nerozumiem tomu, vôbec tomu nerozumiem. Takisto, a sú totálne neprijateľné vyjadrenia politikov zo strany SMER, ktoré označujú nemeckého kancelára terminológiou z tretej ríše. To je niečo strašné, to je niečo strašné, keď to počujeme. Už len keby sme mali pud sebazáchovy, tak takéto niečo nemôžeme spraviť. Takže keď to uzavriem, áno, sme za to, keď už to ináč nejde, tak aspoň tou salámovou metódou ukrajovať z tej zdieračskej transakčnej dane, ale prosím aj predkladateľov tohto návrhu zákona, aby volili iný slovník. Aj ak to myslia, že týmto si oslovia alebo potvrdia svojich voličov, tak aj v tom prípade by mali myslieť na to, že to nerozpráva hocikto. Keď to rozpráva šéf parlamentnej, teda vládnej strany a zároveň podpredseda parlamentu, to nie sú slová len pre voličov, to sú slová za celé Slovensko. A skutočne ak takto budeme pokračovať, tak celé Slovensko bude trpieť. Ďakujem za pozornosť.