Jozef Hajko — vystúpenie v rozprave, 35. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rád sa vyjadrím k tomuto návrhu zákona, ktorý sme dostali včera krátko po tom, ako o tomto návrhu zákona rokovala vláda Slovenskej republiky. Dovolím si predniesť taký dlhší citát z tej dôvodovej správy, ktorá sprevádza návrh tohto zákona. Takže dovolím si to prečítať, nechcem vás s tým unavovať, ale je to dosť dôležité. Takže citujem: „Nedávne oznámenie o zavedení amerických ciel poukazuje na riziko eskalácie obchodných vojen, ktoré môžu negatívne ovplyvniť globálny obchod a investície. V takomto prostredí je kľúčové vytvárať podmienky na posilnenie odolnosti národného hospodárstva a podporovať jeho stabilitu aktívnou pomocou zamestnávateľom poskytnutím podpory v čase skrátenej práce. Súčasná právna úprava zákona č. 215 o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neumožňuje považovať aktuálne ekonomické podmienky v dôsledku obchodnej vojny, to znamená zníženie rastu vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt a tak ďalej, za takú udalosť, na ktorú sa aplikuje systémové, nárokové a transparentné poskytovanie podpory v čase skrátenej práce, ale ako trhový jav, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou ekonomických cyklov a predstavuje bremeno rizika podnikania. S cieľom zlepšiť efektívnosť a účinnosť podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje rozšírenie definície vonkajšieho faktora aj na situácie, keď k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa dochádza vplyvom nepredvídateľných nadnárodných hospodárskych okolností." A posledná časť, čo budem citovať z dôvodovej správy: „Z uvedených dôvodov sa navrhuje prerokovať vládny návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní, nakoľko bez rýchleho zavedenia navrhovaného opatrenia sa vo väzbe na narastajúcu ekonomickú neistotu významne zvyšuje riziko vzniku alebo prehĺbenia hospodárskych škôd, keď môže dôjsť k obmedzeniu činnosti zamestnávateľov, negatívnym vplyvom na udržanie konkurencieschopnosti zamestnávateľov, významne negatívny vplyv na pracovné miesta na trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku." Koniec citácie z dôvodovej správy. Takže toto je dôvod, prečo dnes tu ideme rokovať o skrátenom legislatívnom konaní o rozšírení kurzarbeitu, ako sa bežne to nazýva, aj na tieto situácie, ktoré nám tu teraz hrozia. Hneď v úvode musím povedať svojho, teda svojho vystúpenia, čo sa týka postoja k tomuto návrhu zákona, že Slovensku skutočne hrozia vážne hospodárske škody. Ja si dokonca myslím, že tie hospodárske škody už tu sú, len ich nemáme vyčíslené. Poviem aj prečo. Slovenský, Slovensko, slovenské hospodárstvo je dominantne závislé na produkcii automobilov a súčiastok do automobilov, sú to známe čísla, zamestnáva tento sektor vyše 200-tisíc ľudí. Keďže sme historicky naviazaní na tento, túto oblasť priemyslu, vlastne sme si budovali aj riziko, že v časoch, keď ten automobilový priemysel bude vystavený takýmto nebezpečenstvám, tak Slovensko na to ozaj veľmi doplatí. Tiež je známe to, že Slovensko bude americkými clami poškodené najviac, čo sa týka automobilového priemyslu, najviac z celej Európskej únie. Naproti tomu vieme, že vlastne produkcia automobilov v Európskej únii klesá dlhodobo, spred nejakých pätnástich rokov klesla na polovicu, takže je to známy jav, že tá produkcia automobilov klesá, na Slovensku je to opak. Súvisí to, samozrejme, s tým, že automobilky tu našli vhodné podmienky. Ja hovorím, vďaka pánu Bohu, že tie automobilky tu máme, že sem prišli, ja proti tomu nič nemám, len problém je v tom, že my sme sa upli len na toto odvetvie priemyslu a teraz sa nám to kruto vypomsťuje. Ale o tom budem podrobnejšie hovoriť v samom návrhu zákona. Teraz sa budem venovať tomu skrátenému konaniu. Pozrime sa na to, či nebol čas skôr zaujať postoj k tomu, čo sa, o čom dnes rokujeme. Ja som bol pred mesiacom s predstaviteľmi zväzu automobilového priemyslu a hovorili sme o tom, že čo vlastne hrozí Slovensku a pýtal som sa ich aj na to, že či vláda rokuje s automobilkami. Dostal som odpoveď, že asi nie, že zatiaľ nie, nerokuje. Takúto odpoveď som dostal v časoch, keď sme vedeli, že vlastne ten automobilový priemysel, prichádza naň ozaj veľké riziko ohrozenia, tak nezaregistrovali predstavitelia zväzu automobilového priemyslu priame rokovania automobiliek s vládou. Ale situácia už bola vážna. Však si len spomeňme, že na konci januára, to znamená, keď už bolo jasné, že po nástupe prezidenta Donalda Trumpa do funkcie sa s clami niečo bude diať, a niečo významné, tak na konci januára minister financií Ladislav Kamenický sám otvorene povedal na verejnom fóre, že máme problém. A ja opäť ho budem citovať, tentoraz ministra Kamenického: „Slovenskému vývozu do Spojených štátov dominujú autá. Exportovali sme produkciu asi za 4,5 mld. eur, z čoho 90 % tvoria stroje a automobily. V rámci krajín V4 má Slovensko najväčší podiel exportu do Spojených štátov, a to až 5,8 %. Je veľmi dôležité, či budú zo strany USA zavedené colné tarify." To je výrok ministra Kamenického, ktorý povedal, povedal na konci januára. To znamená minimálne od toho konca januára vieme, že tu je vážna hrozba a bol to dostatočný, dostatočný impulz na to, aby sa týmto problémom začala vláda vážne zaoberať. Vážne zaoberať. A čo to znamená, vážne zaoberať? Pokiaľ mne prenikli informácie, to, čím sa dnes vláda zaoberá, však pán minister nám možno povie viac, tak to je, jedna vec je kurzarbeit, a dokonca som zachytil, že sa uvažuje o novej vlne šrotovného. Pamätáte si mnohí na šrotovné spred niekoľkých rokov, neviem presne, kedy to bolo, ale jednoducho vtedy, keď bol zase ohrozený automobilový priemysel, tak sa vytvorili špeciálne vládne programy, ktoré nahrádzali staré autá novými autami, aby sa zvýšil dopyt po vyrobených automobiloch. Takže opakujem, od januára sme to už mali na stole, dá sa povedať, a ja som nezaznamenal, že by sa vláda tým nejako zaoberala. Až teraz ku koncu mája prichádza takýto návrh. Clá na tovary. Nebudem sa teraz venovať hliníku a oceli, ale clá na tovary z Európskej únie boli ohlásené prezidentom Donaldom Trumpom na začiatku apríla. To je druhý termín, keď sme mali ozaj zvážnieť a prichystať sa na to, čo sa bude diať na Slovensku. Ja som rokoval s tými zástupcami automobilového priemyslu a boli veľmi znepokojení. Pochopiteľne, že sa ich to veľmi dotýka, najmä ak export do Spojených štátov, čo sa týka automobilov, my sme, tuším, niekde na ôsmom mieste vôbec exportu, importu automobilov do Spojených štátov z celého sveta. Malé Slovensko, hej? To je veľmi významná vec. Niektoré automobilky sú viac závislé na exporte do Spojených štátov, niektoré menej a to rozdelenie zhruba ide tým, že tie luxusnejšie automobily, ktoré sa u nás vyrábajú, tie tvoria ten, tú hlavnú časť vývozu automobilov do Spojených štátov. Takže zopakujem. Na začiatku apríla prezident Trump vyhlásil clá, potom, ako vieme, prišlo 90-dňové obdobie, na základe ktorého sa mal vytvoriť čas na rokovanie. To 90-dňové obdobie sa skončí niekedy na začiatku júla. To znamená o pár týždňov. Predpokladajme, že o pár týždňov sa v Spojených štátoch konkrétne vyjadria, ako to bude s clami. Ale už som to povedal, na automobily sa už dnes uplatňuje 25-percentné clo. Už dnes, zo strany Spojených štátov. Takže tá situácia, vidíte, ako nám to v podstate eskaluje od januára a my sa dnes, na konci mája, zaoberáme, čo s tým robiť. Zdá sa mi to neskoro, ale napriek tomu, že to je neskoro, predsa to prichádza. Ja sa budem ku kvalite toho zákona vyjadrovať pri rokovaní o samom zákone, ako ten zákon vyzerá, ale my sme jednoducho donútení, aby sme v skrátenom konaní ozaj pristúpili, pristúpili k nejakým, k nejakým opatreniam, ktoré sa, ktoré sa budú týkať najmä, najmä automobilovej produkcii na Slovensku. Vôbec ma to neteší, že to musíme riešiť takýmto spôsobom. Ak by sme, hovorím, ak by sme začali s tým pracovať od januára, my by sme mohli krásne ako cez klasický, štandardný postup s medzirezortným pripomienkovým konaním, sme sa mohli o tom rozprávať, mohli sme o tom diskutovať v parlamente a uvažovať nielen to, že zrazu zmeníme jeden, jeden, pár slov v zákone, čo sa týka kurzarbeitu, ale mohli uvažovať o väčších opatreniach, o škále opatrení, čo robiť, ak nás tie clá takýmto spôsobom zasiahnu a zdá sa, že sa tomu nevyhneme. Keď sa pozriete na včerajšie rokovanie vlády, tak je tam aj vyhodnotenie, predsa len vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania. Je také minimálne, je také kratučké a vyjadrili sa k tomu v podstate len rezortné ministerstvá a zamestnávateľské organizácie. Hovorím, ja o tom budem rozprávať ďalej potom pri samom zákone, ale to medzirezortné pripomienkové konanie alebo to kratučké konanie v žiadnom prípade nemôže nahradiť to, čo by sme očakávali od riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Takže na záver poviem toľko, že nič iné ani neostáva ako súhlasiť so skráteným konaním, ale budeme čakať, čo vláda bude, aké kroky bude prijímať na to, aby sa začala komplexne zaoberať problematikou vôbec slovenských exportov a najmä exportov automobilov. Ďakujem za pozornosť.