Jana Vaľová — faktická poznámka, 35. schôdza

Ďakujem, veľmi pekne, pán minister. No ja poznám jedno také poľské porekadlo, to mi povedal jeden poľský starosta, keď si použil, čo sa týka SaS, že na jednej strane to majú vo volebnom programe a na druhej strane, keďže sú v opozícii a musia byť proti, tak zaprú aj oči medzi nosom, ale poliaci majú také krajšie, že uhol videnia je z pohľadu sedenia. Takže myslím si, že na mnohých v opozícii to platí, lebo ja som už dlhé roky poslankyňa a to, čo presadzovali, keď podobné veci alebo také isté veci alebo niečo presadzujeme my, tak potom oni to zaprú. A čo sa týka Progresívneho Slovenska, tak už ani nehovorím o tej citácii tej ústavy. Ja len sa ich chcem opýtať možno, pán minister, alebo vlastne reagujem, čo si povedal, že akí sú to odborníci, proste oni by tu zaviedli, že tí ľudia, ktorí celý život pracujú, nech platia na tých, ktorí celý život nepracujú, ale sú spôsobilí a zdraví pracovať, ale opačne to neplatí. Čiže aká je tu sociálna rovnosť? Čiže čo vy tu chcete zaviesť? Ja neviem, potom keď vy by ste boli pri vláde a všetkým budeme platiť, ktorí nepracujú, tak jednoducho neviem, kto bude pracovať a kto bude na tých ľudí môcť, aby dostávali tie dávky? Takže ja sa zase vrátim k tomu pozitívnemu zákonu. Presne, treba oddeliť, k pozitívam, treba oddeliť tých, ktorí naozaj pracovať nemôžu objektívne a myslím si, že sa to aj stáva, lebo úrady práce majú aj posudkovú činnosť, čiže vedia aj zdravotne posúdiť človeka, či je schopný pracovať, alebo nie je schopný pracovať. A tí, ktorí sú schopní pracovať, nech nepracujú načierno, nech niektorí, povedzme si na rovinu, chodia aj na drahých autách a, lebo jednoducho majú také fušky a je im výhodné, že nemusia odvádzať do štátu zdravotné odvody, sociálne odvody a podobne, ale tieto povinnosti za nich plní štát. Takže myslím si, že konečne už tomuto predíďme a naozaj dajme nejakú sociálnu rovnosť a neberme to ako reštrikciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)