Igor Matovič — iné vystúpenie, 33. schôdza

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vás takto podvečer oslovil s návrhom zákona, ktorý, si myslím, že by túto rokovaciu sálu mal spojiť, a trošičku ju aj previažem čiastočne s témami, ktoré sa tu prerokovávali ako predošlé, či už priamo ten zákon, ktorý bol pred chvíľkou, ale možno aj ten predtým, ktorý hovoril o väčšej podpore rodín, kde sme dávali návrh zákona o vyššej podpore prostredníctvom vyššieho prídavku na dieťa. A veľakrát počas posledných troch-štyroch hodín v tejto rokovacej sále zaznelo, že rodina je dôležitá, poďme podporovať rodiny, poďme zabrániť interrupciám tým, že budeme viacej podporovať matky, aby sa nemuseli dostať do sociálnej situácie takej, ktorá by ich pritlačila k múru a vlastne kvôli tomu by podstúpila interrupciu a podobne. Veľmi stručne poviem, že tento návrh zákona, ktorý predkladám, ale teda poviem, aby ste vedeli, o čom, a chcem, aj teda do rozpravy sa hlásim ako prvý. Je to návrh o štvordňovom pracovnom týždni, len poprosím, nebuďte vyrušení. Je to návrh, ktorý nehovorí o tom, že poďme pracovať menej za tie isté peniaze, ktorý hovorí o tom, že umožníme rodinám, ktoré si chcú užívať predĺžené víkendy, a trebárs manžel je živnostník a vie si upratať svoj pracovný čas, ale manželka je účtovníčka, kde si vlastne tú prácu ona vie vykonať v priebehu prvých štyroch dní v týždni, tak umožníme takejto rodine, a keď majú napríklad malé deti, tak umožníme, aby mali predĺžené víkendy. Inak povedané, živnostník, ten si uprace svoj pracovný čas, a manželka, keď je účtovníčka vo firme, tak aby jej zamestnávateľ bol povinný jej odsúhlasiť štvordňový pracovný týždeň, ak si za tie štyri dni odpracuje 40 pracovných hodín, ktoré prislúchajú piatim dňom. Čiže je to návrh, ktorý neubližuje podnikateľom, v podstate im pomáha, lebo vlastne ten jeden deň on nemusí zabezpečovať stravné napríklad. Čiže ušetrí, ale je to dobrovoľné rozhodnutie tej, tej matky účtovníčky, ktorá takto pracuje. Čiže ušetrí to nejaké peniaze zamestnávateľovi a zároveň to pomôže, by som povedal, lepšiemu rodinnému životu, lebo tá rodina bude mať možnosť napríklad cestovať po Slovensku, lebo už keď máte nie dva dni, ale už keď môžete ísť niekde prespať na dve noci z piatka na sobotu, zo soboty na nedeľu, tak už taký malý predĺžený víkend, už môžete to Slovensko spoznávať, alebo teda ísť niekam za rodinou, ale jednoducho je tam väčší, väčší súlad toho pracovného a rodinného života v takomto prípade. Druhí ľudia, ktorých sa to týka, tak môžu byť napríklad teda mladí ľudia, ktorí tiež chcú spoznávať. Vieme, že kopa liniek leteckých lieta zo Slovenska, hocikam do Európy sa viete dostať za 30-40-50 eur. A viete to otočiť, na tri dni ísť niekam kamkoľvek v rámci Európy s nejakou nízkonákladovkou a spoznávať svet alebo Európu opäť je niečo celkom lákavé pre mladých ľudí. A rovnako dnes ak by teda ony si vedeli tú svoju prácu vykonať v priebehu tých štyroch dní v týždni a mať predĺžený víkend či už od piatku do nedele alebo od soboty do pondelka, tak len a len to tým ľuďom zatraktívni to pracovné miesto. Opäť, podnikateľa alebo zamestnávateľa to nič nestojí a tí mladí ľudia v takomto prípade by boli radi. Čiže je to návrh zákona, ktorý nikomu neubližuje. Áno, pomáha to tým ľuďom, ktorí to využijú. Pomáha to zamestnávateľom, lebo ako som povedal, ten jeden deň nemusia platiť napríklad teda to stravné a pomôže to určite ekonomike, lebo spokojný zamestnanec produkuje viac, to vieme o tom z rôznych štúdii a v tomto prípade, keď tí ľudia budú zvyknutí, že áno, mám štyri dni pracovný a tri dni mám predĺžený víkend, tak určite by to pomohlo alebo bolo vidieť na ich pracovnom výkone. A zároveň to je možno také zatraktívnenie Slovenska s porovnaní s tým, kde by sa teda mladí ľudia rozhodovali, či pôjdu pracovať niekde inde, kde by takáto možnosť umožnená nebola, a aby vedeli, že na Slovensku takúto možnosť majú, tak si myslím, že takisto to čiastočne môže pomôcť. A zároveň to v žiadnom prípade neubližuje štátnemu rozpočtu, čiže nezakladá to žiadne nároky na štátny rozpočet. Čiastočne, samozrejme, záleží od množstva ľudí, ktorí by to využívali. Ale, keď zoberieme napríklad takú Bratislavu, kde je, kde sú desaťtisíce štátnych úradníkov, a berme, že pri nich by to dramatická väčšina využila, tak by sa to mohlo v tie pondelky a piatky prejaviť aj na verejnej doprave, napríklad na menších zápchach. Aj, keď samozrejme, že ten dopad bude percentuálny, ale viete, že v podstate zápcha vám vzniká aj z malého počtu áut, ktorý tá, ten úzky koridor nevie v tej danej chvíle absorbovať. Čiže aj relatívne pokles dopravy o 2-3 % môže spôsobiť, že zrazu to mesto je bez nejakých zápch, ktoré komplikujú život potom všetkým ostatným. Čiže z tohto pohľadu to môžu byť aj, aj teda hospodárske nieže škody, ale úžitky, lebo akákoľvek zápcha automaticky spôsobuje, že tí ľudia, ktorí v tej zápche sú, neprodukujú niečo, čo by mohli produkovať tam, kde by mali byť načas a zbytočne zabíjajú čas na ulici. Povedal som inač toho dosť veľa v úvodnom slove. Hlásim sa potom aj do rozpravy. Ale budem asi hovoriť v podstate to isté. (Povedané so smiechom.) Ďakuje pekne.