Vladimíra Marcinková — faktická poznámka, 33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Jedna dôležitá vec tam nezaznela a keďže ja ako rodinný príslušník tu pána poslanca o tomto počúvam už dva mesiace naozaj veľmi detailne o každej položke každý deň, tak musím doplniť, že čo tam, čo tam nezaznelo, a to je suma, ktorá by na Slovensku vyriešila podľa mňa ten najväčší problém, ktorý nás oddeľuje od tej civilizovanej časti Európy, a to sú chatrče. Na Slovensku ešte stále časť ľudí a sú to najmä vylúčení Rómovia žijúci v týchto vylúčených komunitách, žijú v chatrčiach bez vody, bez elektriny. Jednoducho veľmi v provizórnych podmienkach, ktoré sú nedôstojné, kde sme videli aj v uplynulom období tragédie, kde zhoreli deti, kde jednoducho naozaj by sme mali všetko ako spoločnosť spraviť, aby sa už žiadne dieťa do takejto chatrče nenarodilo a aby sme týmto ľuďom pomohli von z tohto začarovaného kruhu chudoby. A riešenie toho, aby sme týchto ľudí dostali z chatrčí je vyčíslené. Na Slovensku by stálo 90 miliónov eur, aby sme jednoducho vybudovali bývanie, ktoré po vzore obcí, kde sa to podarilo, by bolo dôstojné a aby sme jednoducho zmenili, zmenili tento štandard bývania, aby sme zmenili návyky týchto ľudí. A my sa tu pozeráme na plytvanie peňažných prostriedkov v sumách ako 60 miliónov vysádzanie stromčekov, 20 miliónov nejaký Rómsky mediálny dom, 10 miliónov informatívne stretnutia k sociálnym podnikom. Naozaj sa v tejto miliarde, my sa naozaj bavíme o miliarde, šialená suma peňazí, nenájde proste človek, ktorý by buchol po stole a povedal, poďme riešiť najväčší zásadný problém a to sú škôlky, školy, bývanie, jednoducho to, na čo by sme mali všetci dbať, že by bola priorita, tomu nerozumiem.