Vladimíra Marcinková — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, tak teda viac k mojej navrhovanej novele. Hlavným dôvodom, prečo túto novelu zákona predkladám spolu s kolegami, je snaha o zlepšenie podmienok pre ľudí a osoby so zdravotným znevýhodnením. Navrhujeme zvýšenie hranice príjmu, pri ktorej týmto osobám vzniká nárok na kompenzačný príspevok z trojnásobku sumy životného minima na päťnásobok sumy životného minima. Vychádza to z našej komunikácie vlastne s ľuďmi, ktorí, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie, ktorí žiadajú alebo sú poberateľmi takýchto príspevkov a ktorí dlhodobo upozorňujú, že inflácia stúpa, napríklad aj minimálna mzda stúpa, priemerná mzda stúpa, ale táto hranica, ktorá sa posudzuje vlastne ako, ako trojnásobok životného minima je, je v skutočnosti dlhodobo na tej nízkej úrovni, a teda týmto osobám vzniká nárok na kompenzačný príspevok čoraz ťažšie, pretože pri posudzovaní hranice príjmu sa do úvahy berú aj príjmy ostatných členov domácnosti, takže nielen vlastne tie príjmy, ktoré majú tie dané osoby. Takže v praxi sa naozaj za uplynulé dva-tri roky stáva, že ľudia so zdravotným znevýhodnením cez to sito tesne prepadávajú a nárok na kompenzačný príspevok strácajú, čo je pri ich situácii naozaj veľká strata a veľký problém, ukazujú to aj štatistiky, až 70 % najmä rodín s deťmi, ktoré majú nejaké zdravotné znevýhodnenie, potvrdzuje, že sa museli kvôli, kvôli takémuto stavu a chorobe zadlžiť. Zároveň až 40 % z týchto rodín sa ocitlo v situácii, kedy si museli peniaze požičať viac ako päťkrát. Až 58 % rodín s deťmi uviedlo, že sa ich mesačné náklady dané na starostlivosť kvôli zdražovaniu zvýšili o viac ako polovicu, teda 50 %. Čiže skutočne sa touto novelou snažíme pomôcť tým, ktorí tú chudobu denne žijú, ktorí to sociálne vylúčenie pociťujú, nie je to ich vinou, ale, ale vlastne vinou toho zdravotného stavu, ktorý, ktorý zažívajú, ktorý majú a s ktorým nevedia skrátka pohnúť, pretože je veľmi náročný a tento kompenzačný príspevok je niečo, čím by sme im my ako štát mali túto situáciu uľahčiť, ale ako hovorím, prax ukazuje, že sa tieto rodiny v čoraz vo väčšej miere prepadávajú tým sitom pri žiadaní o tento kompenzačný príspevok. Veď nepochybujem, že mnohým z vás neušli tie príbehy, kde napríklad mám s deťmi, ktoré si požiadali o iný príspevok, potom im to prepočítali a prišli o tento kompenzačný príspevok, pretože už im to, už im to nevyšlo pri novom napočítaní, čiže toto je naozaj prax, ktorá sa dnes deje, a ja touto novelou zákona chcem vyjsť v ústrety realite a vlastne, vlastne tomu, aby tento príspevok mal opodstatnenie, aby bol adresný, pretože adresnosť tej pomoci je niečo, čo my v Slobode a Solidarite prízvukujeme, nerobiť tú pomoc helikoptérovo, plošne, ale naozaj snažiť sa pomôcť tým, ktorí v tom site chudoby prepadávajú. Pretože už som to povedala viackrát v minulosti, chudoba je pre štát drahý špás. Keď nebudeme dbať na to, aby tí, ktorí sú na tej hranici toho pádu do chudoby, keď nebudeme dbať na to, aby sa, aby sa dokázali udržať v tej, v tej hladine, kedy sú schopní živiť svoju rodinu, kedy sú schopní dôstojne žiť zo svojich príjmov a viesť život bez toho, aby sa prepadli napríklad na ulicu alebo aby sme hovorili o celom bezdomovectve rodín a deti skončili v ústavnej starostlivosti, ak nebudeme vedieť predchádzať týmto tragédiám, tak sa, tak sa náš sociálny systém nemôže (povedané so smiechom) v skutočnosti nazývať sociálnym, pretože toto je jeho základná funkcia, ktorú by sme mali napĺňať, a dnes sa to, žiaľ, aj pri skupine týchto rodín, ktoré prepadávajú tým sitom a ktoré sa snažím touto novelou riešiť, nedeje. Tak poďme sa spoločne konštruktívne pobaviť o tom, ako to vieme zmeniť. Moja rukavica hodená je tento návrh, kľudne príďte s inými nástrojmi, ako to zlepšiť, ale nemali by sme byť ľahostajní k tomu zväčšujúcemu sa percentu ľudí, ktorých tá pomoc obchádza a ktorí naozaj žijú na hranici chudoby nie svojím pričinením, ale jednoducho objektívnymi skutočnosťami, ktoré ich pripútali na lôžko alebo k inej ťažkej diagnóze. Ďakujem pekne.