Ingrid Kosová — faktická poznámka, 33. schôdza

Aj ja vám želám pekný deň, pán podpredseda. Možno budem teraz trochu priama, ale musím sa v prvom rade poďakovať, Beáta, za to, že si urobila takú hlbšiu sondu do vlastne ľudských práv a ozrejmila si, k čomu všetkému došlo počas pandémie COVID-19 aj voči rómskym komunitám. A mne bolo tak smutno, keď si hovorila, lebo ja mám za ten rok a pol, čo som tu už pocit, že ľudské práva táto vláda vníma, rešpektuje a počúva na nich len vtedy, keď ide o skrátené legislatívne konanie, ktorým sa vtedy oháňa, tými ľudskými právami alebo vtedy, keď potrebujú šíriť ruskú propagandu a svoje populistické názory a vtedy sa oháňajú slobodou slova, ale vo vzťahu k menšinám, či už k kvír ľuďom, alebo aj k Rómom v tomto prípade sú absolútne necitliví a hluchí. Táto vláda prekrúca pravdu tak, aby im jednoducho vyhovovala a napriek tomu, že sú jasné dáta, ktoré som aj citovala, o tom, že ľudia v tých rómskych komunitách práve kvôli tej izolácii naozaj hladovali, tak niekto im ešte aj to závidí, že sa našli nejakí dobrí ľudia, nejaké organizácie, ktoré im tam išli pomáhať a dali im potraviny zadarmo. Tak ja už neviem, v akej krajine to žijem, že sa takáto reakcia vlastne dostáva od ľudí, že im závidíme ešte aj to, že hladujú a že im niekto pomôže. Ja sa vôbec potom nečudujem, že táto vláda prichádza aj s takými návrhmi zákonov, ako je odoberanie dávok v hmotnej núdzi. Ako my sa k nim správame fakt ako ku zvieratám. Ako keby to neboli naši spoluobčania, naši bratia a sestry, ktorí tu s nami žijú niekoľko stoviek rokov. Vyháňame ich na okraj obce, izolujeme ich a potom, keď sa nedokážu integrovať, pretože sú chudobní niekoľko generácií, stoviek rokov za sebou, tak ich ešte aj diskriminujeme, nepustíme ich medzi seba, nepodporujeme ich a závidíme im ešte aj to nič, čo majú. Ja tomu fakt nerozumiem, kde to žijem, v akej krajine.