Ingrid Kosová — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Takže vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto uznesenie, ktoré s kolegyňami a kolegom podávame, sme podali kvôli tomu, aby sme naozaj otvorene a pravdivo pomenovali udalosti, ktoré sa odohrali počas prvej a druhej vlny pandémie COVID-19. Nejde iba o pandemické opatrenia ako také, ale najmä o ich dopad na určitú časť našich spoluobčanov, a to konkrétne na rómsku komunitu, ktoré sa ocitli teda v postavení, čo nemôžme nazvať inak ako diskriminačné alebo neprimerané. Ako zástupcovia verejnosti a ako najmä nositelia politickej zodpovednosti je našou povinnosťou reflektovať chyby z minulosti a čeliť im naozaj s rešpektom a s odvahou. Naša spoločnosť sa zakladá na princípoch rovnosti, slobody a ľudskej dôstojnosti, ktoré sú zakotvené nielen v Ústave Slovenskej republiky, ale aj v medzinárodných dohovoroch a právnych predpisoch, ktorými je Slovenská republika viazaná. No a práve tieto princípy boli počas pandémie v prípade rómskych komunít naozaj flagrantne porušené. Rómske osady a medzi nimi napríklad Krompachy, Žehra, Jarovnice, Bystrany a Richnava sa stali naozaj symbolom neprimeraných zásahov, ktoré namiesto ochrany týchto ľudí priniesli izoláciu, stigmatizáciu a prehĺbenie už aj tak existujúcich problémov. A keď hovoríme o rovnosti, tak musíme hovoriť aj o rovnakej aplikácii práva. A ja sa teda pýtam, prečo v prípade väčšinového obyvateľstva nedošlo k plošnému uzatváraniu lokalít, ale v prípade rómskych komunít áno. A táto otázka nie je len otázkou minulosti, ale aj otázkou základnej spravodlivosti, ktorú musíme riešiť, ak chceme naozaj obnoviť dôveru občanov v právny štát. Bez primeraných dôkazov o efektívnosti týchto opatrení boli rómske osídlenia doslova uzavreté bez prístupu k základným životným potrebám. To znamená k potravinám, pitnej vode, k hygienickým zariadeniam a často, samozrejme, aj k zdravotnej starostlivosti. Centrum pre výskum etnicity a kultúry vo svojej publikácii Pandémia ako ľudskoprávna lekcia v súvislosti práve s plošnou karantenizáciou okrem iného uvádza, že boli zaznamenané prípady, keď ľudia z týchto karantenizovaných osád nemali dostatočný prístup k potravinám, niektoré rodiny doslova hladovali. Donášky potravín neboli dostatočne koordinované a niekedy ľuďom v karanténe chýbali peniaze v hotovosti, za ktoré by si tieto potraviny nakúpili. V tomto smere je nutné doplniť, že nedomyslenosť tejto koordinácia sa premietla aj prístupu k službám občianskej infraštruktúry a hlavne v prvej vlne koronakrízy zlyhával v mnohých obciach systém nastavenia výplaty štátnych dávok. Nejde len o dávky v hmotnej núdzi, ale, samozrejme, aj iných príspevkov sociálneho zabezpečenia ako dôchodky, rodičovské či materské príspevky a najmä formou poštových poukážok osobám uzavretých v tých karantenizovaných komunitách. Je potrebné ale zdôrazniť, že tu hovoríme o ľuďoch, ktorí už pred pandémiou patrili k najzraniteľnejšej skupine obyvateľstva na Slovensku. Len pre zaujímavosť, ešte pred vypuknutím pandémie koncom roka 2020 vyšiel výskum EU SILK MRK, z ktorého vyplynulo, že kým v celkovej populácii žilo pod hranicou chudoby len 6 % populácie, tak u marginalizovaných komunít to bolo až 87 %. Taktiež z neho vyplynulo, že viac ako polovica, až 52 % žila v domácnostiach, ktoré naozaj trpeli závažnou materiálnou depriváciou. Len pre porovnanie v celkovej populácii to bolo okolo 6 %. Kolegyne a kolegovia, ak je niekto naozaj izolovaný a bez dostatočných zdrojov, samozrejme, aj bez informácie a bez perspektívy, tak je jasné, že sa stáva obeťou štátneho zlyhania. V takýchto podmienkach boli celé rodiny, matky, otcovia, deti, matky, ktoré nemohli zabezpečiť pre svoje deti základné potreby, otcovia, ktorí stratili možnosť akéhokoľvek zárobku a, samozrejme, deti, ktoré nemali prístup k vzdelaniu, pretože technické možnosti na dištančné vzdelávanie v osadách jednoducho neexistovali. Podľa odhadov organizácie eduRoma sa v roku 2020 nevzdelávalo až 70 % rómskych detí. Podľa štúdie medzinárodného tímu ekonómov bude mať práve toto zatvorenie škôl počas pandémie omnoho horší vplyv na kvalitu vzdelávania a, samozrejme, aj na neskoršie príjmy detí z najchudobnejších rodín oproti deťom z domácností, ktoré majú lepšie finančné podmienky. Autori tejto štúdie zistili, že deťom z najchudobnejších rodín sa hodnotenie na štvorbodovej škále v priemere zhoršilo o pol bodu, kým deťom z bežného a lepšie situovaného prostredia sa toto hodnotenie takmer vôbec nezmenilo. Výsledkom, samozrejme, môže byť aj to, že keď tieto deti vstúpia na trhu práce, ak vôbec vstúpia, tak budú mať v priemere až o štvrtinu nižšie zárobky. To znamená, že pandémia a následne zavreté školy, celková nepripravenosť vzdelávacieho systém aj sociálneho systému, slabá podpora detí zo sociálne slabších rodín môže tieto deti ovplyvniť naozaj na celý život a mať vážne dopady na ich životy. Zásadným problémom však nebol len samotný akt karantenizácie, ale aj spôsob, akým bol tento akt vykonaný. Polícia a armáda boli vyslané na miesta, kde mali pôsobiť ako garant ochrany a zdravia. No namiesto toho ich prítomnosť len vzbudila strach a, samozrejme, zvýšila stigmatizáciu. Takýto postup v civilizovanej spoločnosti naozaj vyvoláva vážne otázky o tom, či bol tento postup naozaj primeraný a či naozaj slúžil k ochrane verejného zdravia, alebo bol len zdrojom alebo postupom na to, aby bola politicky demonštrovaná sila. Tieto opatrenia boli pritom naozaj zavádzané bez dostatočných dôkazov o tom, či sú naozaj nevyhnutné a či budú efektívne. Následkom toho bolo, samozrejme, zvyšovanie nenávistnej rétoriky voči rómskym komunitám, ktorá bola neraz použitá na politické účely. Predstavitelia bývalých vlád svojimi vyjadreniami naozaj posilňovali napätie a nenávisť voči rómskemu obyvateľstvu. Rovnako tak k nepriateľskej a naozaj nenávistnej atmosfére prispievali svojimi vyjadreniami aj predstavitelia súčasnej vlády. Mnohí videli Rómov ako tých, ktorí nedodržiavajú opatrenia. V súvislosti s veľkým počtom Rómov pracujúcich v zahraničí boli aj z tohto dôvodu vnímaní ako hrozba. Bola obava, že sa vrátia zo zahraničia a budú to oni, ktorí prinesú vírus a nakazia ostatných. Sociálna segregácia voči rómskemu obyvateľstvu sa ešte viac tým pádom prehĺbila. Pandémia opätovne oživila staré hoaxy, ktoré smerovali k tomu, že Rómovia a Rómky dostávajú všetko zadarmo. Zvyšovanie tejto nenávistnej rétoriky malo naozaj ďalekosiahle dôsledky. Viaceré rómske rodiny aj po skončení karantény sa začali stretávať s prejavmi neznášanlivosti zo strany majoritného obyvateľstva. A táto situácia viedla naozaj k sociálnemu napätiu, ktoré sa ešte viac prehĺbili v dôsledku ekonomických problémov spôsobených pandémiou. Rómske komunity, ktoré už predtým patrili medzi najviac ohrozené skupiny obyvateľstva, čelili teda ešte väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia. Najzávažnejším dopadom však bola skutočnosť, na ktorú upozornil aj Inštitút finančnej politiky a Útvar hodnoty za peniaze, ktorí vo svojej štúdii o vplyve pandémie na rómske marginalizované komunity z roku 2022 uviedli, že obyvatelia z marginalizovaných komunít zomierali v druhej vlne pandémie dvakrát častejšie ako majorita, keď v tejto populácii zomrelo o 40 % viac ľudí ako v predchádzajúcich obdobiach. Dovoľte mi len, aby som pripomenula, že už v roku 2021 verejná ochrankyňa práve Mária Patakyová vo svojej správe takisto poukázala na tieto závažné porušenia ľudské práv a, samozrejme, neprimeranosť týchto opatrení a zásah do osobnej slobody obyvateľov. V správe dokonca upozorňuje na neprimeranosť prijímaných opatrení v súvislosti s karantenizáciou celých rómskych osád a dokonca konštatuje, že v druhej vlne pandémie sme túto prax podľa Európskej agentúry pre ľudské práva aplikovali ako jediná krajina v celej Európskej únii. Táto správa, ktorú Národná rada Slovenskej republiky, samozrejme, nezobrala na vedomie, jasne pomenovala nedostatky a poskytla aj odporúčania, ako sa napríklad vyhnúť takýmto chybám v budúcnosti. Rovnako tak aj Národné stredisko pre ľudské práva vo svojej správe z roku 2020 zdôraznilo nevyhnutnosť dodržiavania zásad rovnakého zaobchádzania a proporcionality pri prijímaní opatrení. Kritika prišla aj zo strany európskych inštitúcií, ako je Európsky parlament alebo Európska komisia, ktorí naozaj vyjadrili obavy z možnej diskriminácie a porušovania základných práv obyvateľov rómskych komunít. Navyše viaceré medzinárodné organizácia, vrátane Organizácie spojených národov a Rady Európy upozornili na potrebu zabezpečenia ochrany práv marginalizovaných komunít počas pandémie. OSN dokonca vo svojich odporúčaniach zdôraznila, že v čase kríz je nevyhnutné, aby štáty postupovali v súlade s medzinárodnými a ľudskoprávnymi normami a aby zabezpečili rovnaký prístup ku všetkým verejným službám bez ohľadu na etnickú príslušnosť. Kolegovia a kolegyne, my tu dnes stojíme pred rozhodnutím, či sa týmto udalostiam postavíme čelom, alebo budeme len zase pokračovať v ich ignorovaní. Ako reakcia na krivdy z minulosti bol práve tento týždeň v parlamente schválený návrh zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobách v súvislosti s protipandemickými opatreniami, ktorý je podľa nás absolútne nespravodlivý. Keďže odškodňuje, samozrejme, tých, ktorí nerešpektovali pravidlá a ocenili nezodpovednosť a bezohľadnosť. Ocenili ste tých, ktorí šíria hoaxy a dezinformácie, o to viac som naozaj zvedavá, či budete dostatočne veľkorysí, aby ste odškodnili všetkých ľudí, vrátane Rómov. Argument, že ste to neboli vy, táto vláda, ktorí sa na vylúčených Rómov dopustili nespravodlivosti, absolútne neobstojí. Práve naopak, teraz môžete dokázať, že ste schopní prevziať zodpovednosť a zachovať sa ako štátnici, že ste schopní ospravedlniť sa rómskej komunite za chyby, na ktorých voči nej dopustil štát. Tu totiž vôbec nejde o politiku, tu nejde o sympatie alebo antipatie, ale o uznanie pravdy a o prijatie zodpovednosti. Pretože len tak môžeme ako spoločnosť vykročiť vpred poučení z minulých chýb a odhodlaných im, samozrejme, neopakovať. Ospravedlnenie nie je prejavom slabosti, ale je skôr prejavom sily a veľkosti ducha. Je to krok k obnoveniu dôvery tých, ktorí boli poškodení a k potvrdeniu našej oddanosti hodnotám, ktoré robia našu spoločnosť spravodlivou. Ospravedlnenie však musí byť sprevádzané aj konkrétnymi opatreniami, musíme zabezpečiť, aby sa podobné situácie v budúcnosti nikdy neopakovali. Musíme, samozrejme, investovať do infraštruktúry v marginalizovaných komunitách, aby mali prístup k základným službám, ako sú voda, elektrina, zdravotná starostlivosť, musíme skvalitniť vzdelávanie, tak aby bola mostom z chudoby. Musíme naozaj vytvoriť mechanizmy, ktoré zaručia, že každé budúce opatrenie bude posudzované z hľadiska jeho dopadu na všetky skupiny obyvateľstva bez rozdielu. Práve v tejto oblasti nám však chýba väčšia angažovanosť súčasného splnomocnenca pre vyšetrovanie pandémie. A priznám sa, že keď som videla jeho včerajšiu tlačovku, tak som nadobudla dojem, že pán Kotlár je ako Falstaff od Shakespeara, ak to poznáte je to z diela Henricha IV. a je to postava, ktorá neustále klame, preceňuje svoju dôležitosť a žije v nejakom zajatí svojich výmyslov a predstavám. A teda som jasne nadobudla dojem, že od takého človeka teda nemôžme očakávať žiadne efektívne opatrenia a to je veľmi smutné. ===== 36-2 Na záver mi len dovoľte zdôrazniť, že náprava krívd spôsobených počas pandémie nie je otázkou sociálnej politiky, ale je najmä otázkou našej identity ako demokratického štátu. My sme naozaj povinní postaviť sa na stranu tých, ktorým bolo ublížené a zabezpečiť, aby už nikdy neboli vystavení takejto diskriminácii a stigmatizácii zo strany štátnych orgánov. V mene Progresívneho Slovenska vás preto, vážené kolegyne a kolegovia, vyzývam, aby ste podporili predložené uznesenie a spolu s ním aj gesto ospravedlnenia sa rómskej komunite. A nie preto, že to od nás niekto očakáva, ale preto, že je to jednoducho správne. Pretože iba tak môžeme naozaj budovať spoločnosť, ktorá je spravodlivá, rovná a solidárna ku všetkým svojim členom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)