Jozef Hajko — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k návrhu tohto zákona. Na začiatku poviem, že myšlienka využitia úspor z II. piliera na investície na Slovensku je, má už veľa rokov, v podstate už krátko po tom, ako Slovensko prijalo reformu dôchodkového systému, tak sa o tom uvažovalo a bola o tom aj taká krátka diskusia a tá diskusia sa vždy krútila okolo jednej veci. Na jednej strane máte úspory obyvateľov, na druhej strane štát. Tí, čo sú v tom, čo sú v II. pilieri, čo tam majú uložené svoje prostriedky na dôchodok, majú snahu maximalizovať výnos, pochopiteľne. Na druhej strane je štát, ktorý má záujem minimalizovať úrok, za ktorý si požičiava peniaze. To znamená, kto teraz je v tej hierarchii dôležitejší? Je to vláda alebo sú to tí obyvatelia? A táto myšlienka je dnes o to háklivejšia, že v tom systéme je viac a viac ľudí a, samozrejme, že v tom systéme sú tým pádom aj oveľa väčšie peniaze. Myslím si, že ale táto diskusia je legitímna a skutočne možno nájsť nejaké východisko z nej, i keď možno ani jedna strana nebude úplne spokojná, pretože tak ako to povedal včera aj predseda Asociácie dôchodcovských správcovských spoločností, budú, budú, samozrejme, nad tým uvažovať, či tieto peniaze investovať do štátu, ale za podmienky, že ten výnos bude väčší, ako je pri štátnych dlhopisoch. Takže už táto, táto diskusia tu už je a určite sa v nej ešte bude pokračovať. Ja som, ja som rád, že sa táto diskusia neodvíja nejakým, nejakým prikazovaním našim sporiteľom a správcom ich prostriedkov, ale je to na dobrovoľnej báze. Takže toto je všetko zatiaľ v poriadku. Nejde mi do hlavy iná vec. Reči o tom, že na bankových účtoch ležia veľké peniaze a takisto aj v týchto fondoch, v týchto fondoch sú veľké prostriedky, zaregistrovali sme vyjadrenie k tomuto od predsedu vlády už pred vyše rokom, bolo to takým neohrabaným spôsobom, sú tam peniaze a my ich nevieme použiť. Tak som sám očakával, že čo z tohto bude, že sú, samozrejme, aj štáty, kde siahli na dôchodkové úspory vyslovene, že či náhodou niečo takéto nenastane. A teraz tu prichádza schéma, o ktorej by sme v podstate mohli byť, by sme mohli byť upokojení, že nič také nenastane, ale pozrime sa za tým, že aký je vlastne účel použitia tých prostriedkov, ak ich tí sporitelia do týchto, do týchto štátnych, štátnych aktivít vložia. Nuž ak ide teda o sporiteľov, že im doprajeme, aby mali viac peňazí na dôchodky, no tak potom by im štát mal vlastne aj ponúknuť, ponúknuť, tým dôchodcovským správcovským spoločnostiam by im mal ponúknuť veľmi dobre, veľmi dobre úročené investície. Ak ide o samé investície, potom si kladiem otázku, že ak chce vláda ozaj investovať, tak prečo to nerobí v iných oblastiach, kde to má vo svojej právomoci. A nebudem ďaleko chodiť, stačí sa pozrieť na eurofondy. Však eurofondy tvoria, pokrývajú väčšinu našich vládnych investícií a tie eurofondy sú, ich čerpanie v žalostnom stave. Takže ak nám ide skutočne o investície, prečo sa nepohneme tam, kde tie prostriedky sú? Ja len poviem, že len štátny rozpočet počíta tento rok, že z eurofondov sa minú viac ako 2 mld. eur. A tu v tomto prípade hovoríme o maximálne pri dnešných, pri dnešnej hodnote majetku o nejakých 800-900 mil. eur. Takže len v tých eurofondoch máme viac ako dvojnásobok, ktorý by sme mohli použiť. A ak ich nebudeme vedieť použiť, tie prostriedky, tak to bude skutočne problém. A nehovorím to len ja, hovorí to napríklad aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ak, vrátim sa ešte k tým sporiteľom. Ak štátu skutočne ide o to, aby, vláde ide o to, aby sa investovali prostriedky z týchto, z tohto II. piliera na Slovensku, tak potom si kladiem otázku, prečo sa nezaoberáme iným problémom. Prečo neponúkame nástroje, ktoré sú bežné v inom svete? Mierim tým napríklad na kapitálový trh slovenský, ktorý je v podstate mŕtvy. Burza cenných papierov, burza cenných papierov má minimálny obrat. Keď si chceme, aby sme vedeli zhruba, o koľko ide, ten ročný obrat burzy cenných papierov je zhruba toľko, čo ministerstvo financií ponúklo tento rok občanom, keď si nakupovali štátne dlhopisy. Takže to je nejakých 400-500 mil. eur ročne. Takže prečo sa potom napríklad nezaujímame o burzu, prečo, prečo, prečo ju nevytiahneme z tých plienok, v ktorých nám leží už niekoľko desaťročí a prečo tam neponúkneme nástroje na to, aby tí sporitelia mohli investovať prostriedky do slovenských spoločností na slovenskom kapitálovom trhu napríklad? A mohol by som pokračovať, ale vrátim sa vlastne k tomu, k tomu predmetu dnešného zákona, a to je skrátené legislatívne konanie. Nebudem opakovať to, čo hovorili kolegovia, že skutočne ja si myslím, že nie sú dôvody, aby sa takýto zákon prijímal v skrátenom legislatívnom konaní, už keď pre nič iné nie, tak pretože nedokážeme o tom diskutovať plnohodnotne, ako to je pri bežnom legislatívnom konaní. Ale ak si kladiem otázku ďalej, že prečo práve teraz a prečo tak rýchlo, viete, napadne mi jedna vec. Slovensko je hodnotené ratingovými agentúrami. A v najbližších týždňoch prijme najväčšia ratingová agentúra na svete Standard & Poor's prehodnotenie ratingu Slovenska. Ten rating sa u tejto agentúry drží dosť vysoko a hrozí nám, že sa ten rating prehodnotí, skutočne nám to hrozí. A mám obavy, či to načasovanie nie je preto, aby sa ešte pred tým, ako táto agentúra vyriekne ten záverečný verdikt, čo sa týka ratingu, aby nedostala táto agentúra vlastne od vlády nejakým spôsobom, nejakým spôsobom podnet na to, aby sa zamyslela, aby pripustila, že vláda je ochotná investovať, je ochotná zhromaždiť prostriedky a dať ich do investícií a ak by sa to tak stalo, možno rozprúdiť aj ekonomický rast na Slovensku. Ako vieme, ekonomický rast prispieva k tomu, aby štát vyrastal z tých dlhov, takže skutočne mi napadlo, či toto nie je ten pravý dôvod, prečo sa s takýmto, s takýmto nástrojom ponáhľame. Pre mňa argumentovať tým, že Spojené štáty uvalili na Európsku úniu clá, a tým pádom aj na Slovensko, to je dosť slabý argument, aj keď to Slovensko skutočne je ako najotvorenejšia ekonomika v Európskej únii, je mimoriadne závislé nad, závislé na obchode a na vývoze produktov a zvlášť keď teda tie najvyššie clá sa majú týkať automobilov. Takže sám si kladiem otázku, prečo to skrátené legislatívne konanie, prečo za pár hodín máme prijať zákon, ktorý doslova bude hýbať úsporami občanov, ktoré budú mať na dôchodok. A na záver poviem, že ak skrátené legislatívne konanie, ktoré sa nadužíva, samozrejme, v tejto snemovni odvtedy, ako nastúpila táto vláda, tak ak bolo namieste nejaké skrátené legislatívne konanie, my sme to hovorili za KDH, bolo to napríklad v marci, keď sme vyzývali vládu, aby použila skrátené legislatívne konanie na zrušenie zákona o transakčnej dani, pretože už ináč to nešlo, iba skráteným konaním. Takže odtiaľto vysielam aj apel, aby sme skrátené konanie používali skutočne vtedy, keď to treba. V tomto prípade to skutočne nie je nevyhnutné. Ďakujem za pozornosť.