Jozef Hajko — faktická poznámka, 33. schôdza

Pán kolega Horecký, mne sa na tom vystúpení, zvlášť ma osvojilo tá, to budovanie rovnováhy medzi tým, že pokiaľ má právo vychovávať to dieťa rodič a odkiaľ učiteľ. Je to vlastne vymedzenie. Všetci, všetci máme, pochádzame z nejakej rodiny a všetci žijeme v nejakej spoločnosti, takže nájsť tú rovnováhu je vždy veľmi ťažké, ale je to nevyhnutné, hľadať tú rovnováhu. Je nás tu viac takých, čo boli vychovaní ešte v minulom režime, a ja si na tom veľmi dobre spomínam, čo to bolo, keď nás vychovávali v škole nejako a niečo iné sme mali doma. Tie schizofrénie, ktoré boli, keď prišla moja sestra zo školy a povedala maličká, mala nejakých 6-7 rokov a hovorí: „Otec, nás naučili perfektnú básničku“ – A otec: „No tak, povedz, povedz.“ – A ona začala a tá básnička sa končila týmito slovami, to si pamätám: „A na šťastie našich detí Leninské oko svieti“. A otca skoro vystrelo, keď to počul. (Povedané so smiechom.) Ale však všetci sme vedeli, že niečo iné sa vyučuje v škole a niečo iné sa uznáva doma, takže ja len aj možno touto úsmevnou príhodou nabádam na to, aby sme sa znovu nedostali do situácie, že niečo iné budú, v niečom inom budú vychovávať rodičia deti doma a do niečoho iného by boli nútené tie deti vo výchove v škole, takže plne stojím za tým, čo povedal kolega Horecký. Treba nájsť tu rovnováhu. Nájsť, pokiaľ rodina a odkiaľ škola.