Igor Janckulík — faktická poznámka, 33. schôdza

Dobre, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s ďalšou časťou návrhu ústavných zmien, ktoré predkladáme. Nebude to o kultúrno-etických témach, ktoré sme teraz preberali, ale bude sa to týkať hlavne skráteného legislatívneho konania, tzv. SLK. Naše zmeny sú zásadné pre posilnenie právnej istoty a ochrany demokratických hodnôt v našej krajine. Návrh, ktorý predkladáme, upravuje okrem iného problematiku skráteného legislatívneho konania a posilnenia kompetencií Ústavného súdu v oblasti posudzovania súladu postupu Národnej rady Slovenskej republiky s ústavou pri legislatívnom konaní o návrhu zákona. Z našej strany ide o snahu zabezpečiť, aby legislatívny proces prebiehal efektívne, transparentne, a najmä v súlade s ústavou. Rád by som povedal, že náš návrh v tejto veci neprichádza len ako reakcia na súčasný spoločenský tlak ohľadne značného zneužívania skráteného legislatívneho konania touto vládou. Tento trend je dlhodobý, mimochodom, už po ôsmich mesiacoch od nástupu súčasnej vlády bolo použité viackrát skrátené legislatívne konanie ako bolo za bývalej vlády, ktorá tento inštitút taktiež zneužívala napriek pandemickej situácii. Náš ústavný návrh predstavuje systematickú zmenu, ktorá má za cieľ posilniť schopnosť efektívne reagovať na výnimočné a kritické situácie, ktoré môžu ohroziť našu bezpečnosť, hospodársku stabilitu, alebo dokonca zasiahnuť do ľudských práv. Prvá časť návrhu tohto inštitútu sa týka samotného skráteného legislatívneho konania. Tento mechanizmus, ako dobre vieme, umožňuje urýchliť prijímanie zákonov, ako je to nevyhnutné na ochranu základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti štátu alebo na riešenie krízových hospodárskych situácií. Týmto krokom chceme predísť zneužívaniu tohto inštitútu, ktorý sa v minulosti opakovane využíval bez skutočne vážneho dôvodu. Navrhujeme, aby skrátené legislatívne konanie, tak ako je to doteraz zakotvené len v obyčajnom zákone, zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, bolo premietnuté do ústavnej roviny, priamo do Ústavy Slovenskej republiky. Skrátené legislatívne konanie tak bude možné len v prípadoch, ktoré si to skutočne vyžadujú, teda ak hrozí reálna hrozba pre naše bezpečie alebo ekonomiku alebo ak si to vyžadujú medzinárodné záväzky, napr. v dôsledku rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN. Týmto spôsobom chceme zabezpečiť, že tento postup nebude zneužívaný a že sa zachová náležitý priestor na verejnú diskusiu a transparentnosť pri tvorbe zákonov, ktoré ovplyvňujú každodenný život nás občanov. Druhá časť nášho návrhu v tejto problematike sa týka posilnenia právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by mal novú ústavnú kompetenciu, a to preskúmať, či legislatívny proces, teda samostatný spôsob, akým Národná rada prijíma zákony, prebieha v súlade s ústavou. Takto sa zabezpečí, že každý krok v legislatívnom procese bude v súlade s našimi základnými právami a zásadami právneho štátu. Nestane sa tak, že síce v odôvodnení rozhodnutia Ústavný súd síce formálne skonštatuje porušenie zákona rokovacieho poriadku, ale takýto napadnutý zákon nemohol zrušiť ako protiústavný, keďže to nedosiahlo závažnú intenzitu porušenia ústavy, ústavných zákonov alebo medzinárodných dohovorov. Ústavný súd tak dostane užitočnú barličku posudzovania aj formálnej čistoty legislatívneho procesu vrátane nezneužívania inštitútu skráteného legislatívneho konania či porušovania procesných pravidiel rokovacieho poriadku ústavnej intenzity, ako to napríklad bolo pri novele Trestného zákona, ale aj pri viacero ďalších zákonov. Týmto spôsobom chceme predísť situáciám, kedy by sa legislatívny proces vykonával, nedbal alebo v rozpore s ústavnými normami. Ako som uviedol, Ústavný súd by mal právo preskúmať aj formálnu správnosť legislatívneho procesu, teda či bol postup pri schvaľovaní zákonov úplný a transparentný podľa platného zákona. Tieto ústavné zmeny, ktoré predkladáme sú dôležité nielen pre právnu istotu našich občanov, ale aj pre posilnenie dôvery občanov v našu legislatívnu a demokratickú inštitúciu. Skutočnosť, že Ústavný súd bude mať túto kompetenciu, zabezpečí, že každý zákon, ktorý sa dostane na stôl bude nielen politicky, ale aj právne v súlade s našimi ústavnými zásadami. Vážení kolegovia, kolegyne, dnes máme príležitosť posunúť našu krajinu smerom k silnejšiemu a transparentnejšiemu právnemu štátu. Tieto zmeny nie sú len technickými úpravami ústavy. Sú to kroky, ktoré majú zabezpečiť, že legislatívny proces bude slúžiť v prvom rade občanom, že právne normy, ktoré prijímame budú odpovedať na skutočné potreby spoločnosti a budú v súlade s najvyššími právnymi štandardami. Dúfam, že tieto návrhy získajú vašu podporu, pretože práve dnes máme šancu prispieť k posilneniu právnej istoty našich občanov a k zlepšeniu demokratického právneho prostredia na Slovensku. Ešte na záver chcem povedať, že tiež pred pár dňami sme tu schválili skrátené legislatívne konanie, ktoré vlastne podporila aj opozícia, aj koalícia, lebo bolo to dôležité skrátené legislatívne konanie kvôli slintačke a krívačke, a myslím si, že keď budú takto predložené zákony, ktoré pomôžu a majú význam zabezpečiť našu bezpečnosť, vtedy sa vždy vie spojiť aj koalícia, aj opozícia, ale do budúcna by som prosil, bolo by ideálne, tak ako to predkladáme, aby aj Ústavný súd mal takúto kompetenciu, lebo treba si uvedomiť, že aj koaliční poslanci raz môžu byť v opozícii a tiež pre nich to bude dobré, keď Ústavný súd bude môcť rozhodovať, či SLK-čka boli právom použité alebo neboli právom použité tuná v parlamente, lebo vieme, že keď je zlé SLK-čko, skrátené legislatívne konanie, tak ten zákon väčšinou vždy býva zlý a môže tam potom nastať právny chaos, čo sa väčšinou stáva, ale vytvára to hlavne priestor na korupciu. Ďakujem.